Arašidy: Superpotravina, ktorá pomôže schudnúť aj zlepšiť zdravie

Arašidy sú veľmi obľúbenou pochúťkou na celom svete. Možno ste si ich práve dnes dali ako snack k obľúbenému seriálu alebo vychutnali v podobe lahodného arašidového masla na chrumkavých toastoch. Nestratia sa však ani ako súčasť rôznych potravín a určite nebudem sám, keď poviem, že milujem arašidové chrumky, zmrzlinu alebo udon rezance v arašidovej omáčke, ktorej prepožičiavajú charakteristickú zemito-orieškovú chuť. 

Na jazyku však ich výhody nekončia, pretože sa môžu pochváliť tiež skvelým nutričným profilom. Sú bohaté na cenné živiny a majú množstvo ďalších prospešných benefitov, ktoré podporujú aj odborné štúdie. Ich žiarivý profil sa však ocitá aj v negatívnom tieni, ktorý súvisí s tým, že arašidy sú jedným z najväčších alergénov na svete. Nech už sa na nich dívate akokoľvek, v tomto článku sa pozrieme na všetko, čo by ste o arašidoch mali vedieť. Či už ide o ich pôvod, výživovú hodnotu, použitie, benefity alebo riziká spojené s alergiou.

V článku sa dočítate o vplyve arašidov na tieto oblasti:

Čo sú arašidy?

Lahodnú a charakteristickú chuť arašidov zrejme nikomu netreba predstavovať. Vedeli ste však to, že tak trochu klamú svojim orieškovým vzhľadom? Nejedná sa totiž o orechy a len márne by ste ich hľadali na strome. Aj keď sú arašidy často označované prezývkou burské oriešky, v skutočnosti patria medzi strukoviny. Ich súrodencami teda nie sú kešu, pistácie ani mandle, ale fazuľa, cícer či šošovica. Samotné arašidy sú plodom podzemnice olejnej (Arachis hypogaea). Táto rastlina pochádza z Južnej Ameriky a bola vyšľachtená pred vyše 6-tisíc rokmi.

Je zaujímavá tým, že chrumkavé arašidy na nej nerastú nad zemou, ako je to v prípade mnohých iných plodov, ale v zemi. Ich semená sa postupne zarývajú do pôdy, kde sa časom vyvíjajú na tvrdý struk so sieťovanou štruktúrou. V ňom sa zvyčajne nachádza minimálne jedno, maximálne štyri semená, obalené v tmavo červenom osemenení, ktoré poznáme ako arašidy. Ak by ste si ich odtrhli surové priamo z rastliny, chutili by podobne, ako hrášok. Bežne v obchode však môžeme nájsť pražené, prípadne solené arašidy, čo ich chuť upravuje do podoby, na ktorej si radi pochrúmeme večer pri filme. Napríklad aj vo forme arašidových chrumiek. ^[1]

Zdravotné benefity arašidov

Arašidy sú známe nielen svojou skvelou chuťou, ale aj pozitívnymi účinkami na naše zdravie. Aj preto sa v tomto smere na ich adresu nešetrí chválou. Je pravdepodobné, že ste už počuli o ich vplyve na srdce, kognitívne funkcie, hladinu cukru v krvi či spojení s možnosťou nižšieho výskytu niektorých druhov rakoviny. Nižšie si tieto a ďalšie benefity rozoberieme a podložíme vedeckými štúdiami.

1. Šikovná pomôcka pri chudnutí

Arašidy sú bohaté najmä na tuky, bielkoviny a vlákninu. Samotný tuk naše telo trávi pomalšie a spolu s ním sa vezie aj trávenie ostatných potravín. Tie zostávajú v žalúdku dlhšie a pomôžu tak oddialiť alarm v podobe škvŕkania či pocitu hladu. Tuky spolu s bielkovinami a vlákninou navyše arašidom dávajú páky na to, aby vám nielen pomohli bojovať s hladom, ale dokázali tiež navodiť väčší pocit sýtosti.

Práve toto sa v diéte hodí ako jeden z dielikov skladačky vedúcej k chudnutiu či udržaniu hmotnosti. Funguje to aj vďaka bielkovinám, ktoré majú pozitívny vplyv na ghrelín a leptín, teda hormóny hladu a sýtosti. Tie do nášho mozgu posielajú informáciu o tom, ako veľmi sa cítime hladní či sýti. Práve bielkoviny majú totiž najvyššiu sýtiacu schopnosť zo všetkých makroživín. ^{[16 – 27]}

Na druhej strane však treba dodať, že arašidy patria medzi dosť kalorické potraviny, a tak je nutné ich príjem kontrolovať. V 100 g sa totiž nachádza zhruba 591 kcal, čo sa rovná porcii výdatného obeda. Preto bude oveľa rozumnejšie, keď si v rámci svojho jedálnička, resp. komplexného jedla v diéte, doprajete skôr menšiu porciu. Arašidy totiž nie sú všemocným kúzlom, ktoré posunú vaše chudnutie na nový level. Môžu byť iba malou pomôckou v prípade, že sa budete opierať hlavne o kalorický deficit. ^[3]

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

2. Pozitívny vplyv na zdravie srdca

V nadväznosti na zdravé tuky sú arašidy podobne, ako orechy, prospešné aj v súvislosti so zdravím srdca. Obsahujú totiž mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré majú pozitívny vplyv na cholesterol. V ich zložení však nájdeme aj rôzne iné živiny, ako antioxidanty alebo vitamín B1, známy aj ako tiamín, ktorý prispieva k správnej funkcii srdca. Vplyv arašidov na zdravie srdca navyše sledovali aj rôzne štúdie. Hovoria o tom, že ich konzumácia dvakrát týždenne bola spojená s o 13 až 19 % nižším celkovým rizikom kardiovaskulárnych ochorení a o 15 – 23 % nižším rizikom ischemickej choroby srdca. ^[4]

Arašidy sa však spajajú so zdravím srdca aj vďaka obsahu resveratrolu, ktorý patrí medzi antioxidanty. Francúzska štúdia z roku 2016 totiž hovorí o tom, že má pozitívny vplyv na zápal v cievnom endotele a jeho samotnú funkciu. Zvýšená koncentrácia resveratrolu bola navyše dávaná do súvisu so znížením oxidácie LDL cholesterolu, ktorého vysoká hladina je spájaná s aterosklerózou (kôrnatením tepien) a ochorením koronárnych artérií. ^[5]

3. Pomocník s hladinou cukru v krvi

Arašidy môžu byť výborným pomocníkom pre ľudí s cukrovkou. Patria totiž medzi potraviny s nízkym glykemickým indexom, ktoré hodnotí stupnica GI. Za takúto potravinu sa považuje každá, ktorá zapadá do hodnotiacej škály GI v rozmedzí 1 – 55. Samotné arašidy majú túto hodnotu na úrovni 15 a v tomto smere patria medzi najlepšie. 

Môžu tak pomôcť lepšie kontrolovať hladinu cukru v krvi, pretože majú relatívne nízky obsah sacharidov a vysoký obsah tuku, bielkovín a vlákniny. Trávenie a vstrebávanie bielkovín je dlhšie než v prípade sacharidov, o čo sa stará aj prítomná vláknina. Vďaka nej môže byť energia uvoľňovaná stabilnejšie bez väčších výkyvov. Vzhľadom na to, dokážu arašidy zažiariť ako skvelá súčasť komplexných jedál, ktorým pomôžu znížiť ich celkový GI. ^{[6 – 7]}

4. Možné zníženie rizika vzniku niektorých druhov rakoviny

Konzumácia arašidov býva často predmetom štúdií aj v súvislosti so zníženým rizika vzniku rakoviny. V tomto prípade sa arašidy spoliehajú na nenasýtené tuky, bioaktívne zložky, vitamíny a minerálne látky, ktoré obsahujú. Konkrétne môžeme spomenúť fytosteroly, ktoré podľa jednej práce boli spomenuté v súvislosti so znížením rastu nádoru prostaty o viac ako 40 %. Zároveň u nich bol pozorovaný aj pozitívny vplyv na zníženie výskytu rakoviny šíriacej sa do iných častí tela o takmer o 50 %. ^[1]

Fytosteroly sú spájané aj s pozitívnym vplyvom, resp. inhibičným účinkom na rakovinu pľúc a žalúdka, ako aj rakovinu vaječníkov a prsníka. Zaujímavý v tomto smere môže byť aj resveratrol, ktorý podľa štúdie autorov z Nemecka môže obmedziť prísun krvi do rastúcich nádorov či rakovinových buniek. Spomínané štúdie sú však obmedzené a pre lepšie pochopenie vzťahu arašidov a rôznych typov rakoviny je stále potrebných viac výskumov. ^{[1, 8 – 9, 32]}

5. Možný pozitívny vplyv na žlčové kamene

Žlčové kamene sú pevné útvary rôznej veľkosti, ktoré sa zvyčajne tvoria v žlčníku a žlčovodoch. Vznikajú z usadenín žlče, ktoré časom stvrdnú a vytvoria sa z nich objekty zhruba podobné kameňom nekonečna z Thanosovej rukavice. Často síce nespôsobujú žiadne problémy, ale neovládnete vďaka nim ani celý vesmír. V niektorých prípadoch totiž môžu vyustiť do zápalov žlčníka či biliárnej koliky, teda náhlej a intenzívnej bolesti brucha trvajúcej spravidla jednu alebo niekoľko hodín. Pri podobných stavoch je už nutné vyhľadať lekársku pomoc.

Vznik žlčových kameňov je široký problém, do ktorého zasahujú rôzne faktory. Ukazuje sa však, že značnú rolu pri tvorbe žlčových kameňov zohráva to, či dokážeme obmedziť konzumáciu vysoko priemyselne spracovaných potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov. Príkladom môže byť ultra spracované mäso v podobe klobás a údenín či rôzne sladkosti. Pomocníkom so žlčovými kameňmi by mohli byť aj arašidy. Podzemnica olejná síce nie je zázračná rastlina, ktorá rozpúšťa žlčové kamene, ale aj napriek tomu môžu byť arašidy v tomto smere zaujímavé. Štúdie ukazujú, že konzumácia arašidov (ako aj konzumácia orechov) je spojená s nižším rizikom vzniku žlčových kameňov. Teoreticky tak môžu poslúžiť ako jeden z nástrojov prevencie. ^{[11 – 12]}

6. Antioxidačné účinky

Arašidy sú známe aj svojim antioxidačným účinkom, ktorý dokáže pomôcť v boji proti voľným radikálom. Ich prevaha v našom organizme spôsobuje oxidačný stres, kedy naša antioxidačná kapacita nestačí tieto radikály neutralizovať. Arašidy schopnosti bojovať s oxidačným stresom vďačia hlavne pokladom v podobe vitamínov a bioaktívnych či minerálnych látok, ktoré obsahujú. Veľa týchto látok sa nachádza v šupke a ťažiť z nich môžeme v prípade nešúpaných raw arašidov. ^[10]

Antioxidanty v arašidoch

V arašidoch nájdeme celý rad antioxidantov, ktoré si rozoberieme nižšie. ^{[13 – 15]}

• Fytosteroly sú skupina rastlinných sterolov, ktoré okrem iného môžu zvýšiť aktivitu antioxidačných enzýmov a tým znížiť oxidačný stres.
• Kyselina p-kumarová patrí medzi polyfenoly a hlavné antioxidanty v arašidoch.
• Izoflavóny sú jednou z triedy polyfenolov, ktoré bývajú často predmetom výskumov pre rôzne zdravotné benefity.
• Resveratrol je známy ako silný antioxidant, ktorý je podľa štúdií spojený s nižším rizikom vzniku niektorých druhov rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, Alzheimerovej choroby či s odďaľovaním starnutia.
• Vitamín E (tokoferol), selén a zinok sú esenciálne živiny, ktoré pomáhajú organizmu bojovať s oxidačným stresom a chrániť bunky pred poškodením.

Vďaka týmto látkam môžu byť arašidy jedným z dielikov skladačky pre každého, kto sa chce maximálne starať o svoje zdravie a vitalitu. Oxidačný stres totiž súvisí s možným poškodením bunkových štruktúr. Zároveň môže stáť za vznikom rôznych chronických, nádorových, zápalových a metabolických ochorení. Príkladom sú niektoré druhy rakoviny, cukrovka, metabolické poruchy, kardiovaskulárne choroby alebo ateroskleróza. Na presnejšie výsledky v týchto smeroch však do budúcna potrebujeme viac relevantných štúdií. ^{[16, 28]}

Základom v boji proti oxidačnému stresu môže byť aj dostatočne kvalitná, pestrá a čo najviac farebná strava, ktorú vám predstaví článok Čo je zdravá strava a ako sa naučiť zdravo jesť?

7. Pozitívny vplyv na kognitívne funkcie

Ak ste si o arašidoch už niekedy googlili, určite ste sa už stretli s tým, že mnohé zdroje spomínajú aj ich pozitívny vplyv na kognitívne funkcie. To sú mimochodom tie, vďaka ktorým dokážeme vnímať okolitý svet. Ide napríklad o pamäť, schopnosť vytvárať úsudok alebo riešiť problémy, myslenie, analyzovanie, učenie či používanie reči.

V prospech týchto tvrdení hovorí napríklad štúdia, ktorá sledovala mladých ľudí a vplyv konzumácie arašidov na ich kognitívne funkcie či stresovú reakciu. Účastníci výskumu jedli denne 25 g arašidov počas šiestich mesiacov. Ukázalo sa, že takáto pravidelná konzumácia môže zlepšiť funkciu pamäte a stresovú reakciu. Podobne, ako v niektorých z bodov vyššie, aj tento pozitívny účinok sa spája hlavne s obsahom polyfenolov. Tie totiž vďaka antioxidačnému efektu prispievajú k ochrane nervových buniek. ^[17]

S pozitívnym vplyvom v tomto bode sa spája aj v arašidoch obsiahnutý zinok, ktorý prispieva k správnej kognitívnej funkcii. No a dobré výsledky arašidov v tejto súvislosti spomína aj rakúska štúdia. Hovorí o tom, že pravidelná konzumácia nesolených arašidov so šupkou zlepšila cerebrovaskulárne a kognitívne funkcie. ^[29]

8. Pomôžu nabrať svalovú hmotu

Arašidy majú na 100 gramov zhruba 591 kalórií, pričom obsahujú cca 26 gramov bielkovín. Tie podporujú rast a udržanie svalov, ktoré sa bez nich nezaobídu. Vzhľadom na množstvo tuku a kalórií však môžu arašidy v tomto smere oceniť viac ľudia, ktorí majú problém s priberaním , resp. ťažko naberajú svalovú hmotu.

Arašidy pre nich môžu byť jedným z nástrojov, ktorý dokáže pomôcť so zvýšením kalorického príjmu a pritom doplniť pomerne slušnú dávku bielkovín. V objemovom jedálničku s kalorickým nadbytkom tak môžu zohrávať rolu skvelého snacku. Či už si ich dáte raw, pražené alebo vo forme lyžičky arašidového masla. No a v kombinácii s kvalitným gainerom môžu vytvoriť naozaj peknú kalorickú bombu, ktorú ocení každý ektomorf s problémami nabrať svaly.

9. Ďalšie potenciálne zdravotné benefity arašidov

Ak si myslíte, že už sme si toho o arašidoch povedali celkom dosť, ich potenciálne benefity na zdravie tu zďaleka nekončia. Tieto strukoviny totiž pre svoj obsah živín často bývajú predmetom rôznych štúdií, ktoré zistili ďalšie zaujímavé veci. ^{[1, 18 – 22]}

• Vďaka svojim vlastnostiam môžu mať arašidy pozitívny vplyv aj na Alzheimerovu chorobu.
• Ľudia konzumujúci arašidy majú tendenciu mať nižší index telesnej hmotnosti (BMI).
• Arašidy môžu mať pozitívny vplyv aj na vaše kosti. Obsahujú totiž fosfor a bielkoviny, ktoré prispievajú k udržaniu zdravých kostí. 
• Vďaka obsahu arginínu môžu mať arašidy pozitívny vplyv na mierne príznaky erektilnej dysfunkcie. 
• Pre svoj obsah sírnych aminokyselín, ako cysteín a metionín sa podieľajú na tvorbe keratínu, ktorý sa spája so zdravím vlasov.

Nielen tieto body sú dôkazom, že arašidy patria medzi veľmi zaujímavé potraviny, ktoré obohatia váš jedálniček o cenné živiny. V tomto smere však samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na ich charakteristickú lahodnú chuť, ktorú si môžeme užiť v rôznych formách.

Aká je výživová hodnota arašidov?

Množstvo energie a živín v arašidoch sa môže mierne líšiť. Dôvodom sú napríklad rozličné klimatické podmienky pestovania, skladovanie alebo spôsob, akým sú arašidy spracované (pražené, solené, s príchuťou a pod.). Keď sa však na hodnoty pozrieme vo všeobecnosti, priemerný výživová tabuľka raw arašidov vyzerá nasledovne ^[2]:

Výživové hodnoty arašidov	na 100 g
Energetická hodnota	591 kcal / 2470 kJ
Bielkoviny	25,8 g
Tuky	49 g
– z toho mononenasýtené MK	24,4 g
– z toho polynenasýtené MK	15,6 g
Sacharidy	7,5 g
Vláknina	8,5 g

Aké makroživiny obsahujú arašidy?

• Arašidy sú vyhľadávané najmä kvôli vysokému podielu zdravých tukov v podobe mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín. V prípade mononenasýtených ide hlavne o kyselinu olejovú.
• Zároveň sa pýšia vysokým obsahom bielkovín, ktoré majú zaujímavé spektrum esenciálnych aminokyselín podobné sóji.
• Obsahujú tiež vysoký obsah vlákniny prospešnej pre optimálne trávenie a črevný mikrobióm.

Aké mikroživny obsahujú arašidy?

• Tieto strukoviny sú bohaté na vitamíny, fytosteroly, minerálne a ďalšie biologicky aktívne látky. Obsahujú široké spektrum vitamínov B, ako folát (vitamín B9), niacín (vitamín B3), kyselina pantoténová (vitamín B5), pyridoxín (vitamín B6) a tiamín (vitamín B1), ale aj vitamín E. V prípade minerálnych látok v arašidoch nájdeme vápnik, horčík, meď, draslík, mangán, fosfor, selén a zinok. Medzi bioaktívne látky v zložení arašidov patrí aj antioxidant v podobe resveratrolu. ^[1]

V akých formách si môžeme arašidy vychutnať?

Keď to vezmeme od základov, najviac autentickú chuť majú nepražené arašidy, ktoré neobsahujú soľ, olej ani iné prídavné látky. Môžete si ich teda vychutnať tak, ako vám ich naservíruje samotná príroda alebo v ochutenej či inak upravenej podobe.

• Nelúpané obsahujú spravidla trochu viac živín, keďže aj šupka je bohatá na množstvo bioaktívnych látok. 
• Lúpané sú zas pre mnohých chuťovo jemnejšie. 
• Pražené očaria menej krémovou, ale za to jemne nasladlou zemito-orieškovou chuťou. Môžete ich nájsť vo viacerých verziách ako solené, nesolené či korenené. 
• Obalené v kruste, napríklad s príchuťou wasabi, prípadne v kombinácii so slaným karamelom či medom, ktorá ponúka chutný mix slanej, sladkej a pikantnej chuti. Tieto druhy síce vynikajú chuťou, ale po nutričnej stránke už ide o viac priemyselne spracované potraviny, ktorých nutričná kvalita je horšia než v prípade čistých, resp nespracovaných alebo minimálne spracovaných verzií. Spravidla obsahujú veľa soli a prídavných látok. 
• V jogurte a v čokoláde, najčastejšie môžeme nájsť kombináciu arašidov buď v bielom jogurte, alebo v horkej čokoláde, ktorá predstavuje zaujímavé spojenie chutí pre každého, kto má radšej niečo sladšie
• Ako arašidové maslo v klasickej jemnej aj chrumkavej podobe. O niečo ďalej môže byť arašidové maslo v BIO kvalite s lahodnou chuťou a krémovou konzistenciou, ktorú si môžete užiť samostatne, na toastoch, s ovocím či v ovsenej kaši. Jeho zaujímavou, menej kalorickou alternatívou je arašidové maslo v prášku, ktoré ponúka široké možnosti využitia pri varení a pečení. 
• V podobe arašidových chrumiek, ktoré bývajú veľmi obľúbeným snackom a alternatívou zemiakových čipsov. Opäť však ide o spracovanú potravinu, ktorá je okrem arašidov zložená väčšinou z kukuričnej múky, krupice, palmového oleja, soli a ďalších zložiek.

Sú arašidy bezpečné?

Popri všetkých benefitoch a pozitívnych správach o arašidoch musíme spomenúť aj to, že patria medzi najsilnejšie alergény. Aj preto sa často na etikete potravín môžete stretnúť s upozornením typu “obsahuje arašidy,” ktoré sú navyše v tabuľke alergénov vyznačené tučným písmom. Túto alergiu vo väčšine prípadov diagnostikuje lekár a jej prvé príznaky si všimnete pomerne rýchlo. Prevalencia je v západných krajinách na úrovni 1 – 2 % alergikov. ^[30]

Prejavuje sa opuchom, svrbením, začervenaním kože, svrbením nosa, kýchaním či kašľom. Výnimkou však nie sú ani tráviace ťažkosti, hnačka, nevoľnosť, zvracanie alebo silná anafylaktická reakcia. Ak takouto alergiou trpíte, iste viete, že najlepším riešením je arašidy z jedálnička vyradiť a dať si pozor na ich obsah v iných potravinách. S tým pomáha zoznam alergénov, kde sú arašidy v EÚ označené číslom 5. ^{[23 – 24]}

Dať si pozor na arašidy by si mali aj ľudia s histamínovou intoleranciou. Tá sa najčastejšie prejavuje gastrointestinálnymi a dermatologickými symptómami, ako svrbenie pokožky, hnačka, vracanie, bolesť brucha či zápcha. Medzi jej príznaky však patrí aj kašeľ, opuch sliznice alebo bolesť hlavy. Tu opäť platí, že postihnutí by mali dodržiavať histamínovú diétu. Každý by si však príznaky mal odsledovať sám na sebe, pretože ide o veľmi komplexný problém a čo v prípade histamínovej intolerancie vadí jednému, nemusí už byť problém pre niekoho iného. ^[25]

Objavte naše bestsellery:

Môžu sa arašidy konzumovať aj počas tehotenstva či kojenia?

Obavy z konzumácie arašidov či orechov v tehotenstve sú už dávno passé. Dnes totiž vieme, že si ich môžu dopriať aj dámy počas tohto obdobia bez strachu z toho, že by tým zvýšili riziko vzniku alergie u ich dieťaťa. Tomu naopak pomôže, že ich zaradíte do svojho jedálnička, pretože, ako sme uviedli vyššie, obsahujú množstvo živín, ktoré sú pre vývoj dieťaťa prospešné. Arašidy v tehotenstve či počas kojenia sú úplne v poriadku, ak teda nerobia problémy samotnej žene. ^[31]

Koľko arašidov môžeme denne zjesť?

Na otázku, koľko arašidov je dosť arašidov, by ich milovníci zrejme odpovedali, že všetky. Majú teda arašidy nejaký limit? Za všeobecné odporúčania dennej konzumácie arašidov môžeme považovať hrsť, teda cca 35 gramov. V tomto prípade sa dá povedať, že skvele obohatia váš jedálniček ďalšími živinami. Na druhej strane, denná konzumácia arašidov môže byť pokojne aj vyššia. Treba však myslieť na to, že ide o pomerne kalorickú potravinu a ich príjem by tak mal byť v súlade s vašim celkovým denným energetickým príjmom.

Kam môžeme arašidy pridať?

Arašidy patria medzi univerzálne potraviny, ktoré sa vo vašej kuchyni rozhodne nestratia. Hodia sa do rôznych slaných aj sladkých jedál, snackov či raňajok. Príkladom ich využitia sú:

• raňajkové kaše, granola, musli, smoothie (vo forme masla)
• pokrmy nielen ázijskej kuchyne (omáčky k mäsu, restovaná quinoa, posyp na ozdobu)
• koláče, dezerty, pudingy, cookies, sušienky, rezy, bábovky, nepečené sušienky, košíčky, guličky
• domáce pečivo, arašidový chlieb, šaláty, dresingy, arašidová zmrzlina, cheesecake

V prípade, že hľadáte inšpiráciu, ako si vychutnať arašidy tak, aby roztancovali vaše chuťové poháriky, určite nevynechajte sekciu našich receptov.

• No a ak vás zaujíma viac informácií o arašidoch v podobe lahodných masiel, určite nevynechajte náš článok Arašidové maslo: Ako vybrať to najlepšie a aký vplyv má na zdravie?
• Prípadne, ak sa chcete dozvedieť viac o orechoch, ako takých, tak pre vás máme aj článok Ktoré orechy sú najvýživnejšie a aké zdravotné benefity majú?

Záver

Arašidy sú naozaj všestrannou pochúťkou, ktorú si zamilujete. A to nielen vďaka ich lahodnej chuti, ale aj bohatému nutričnému profilu. Vysoký podiel zdravých tukov, bielkovín, vlákniny, vitamínov, minerálnych a bioaktívnych látok im totiž prepožičiava značné množstvo zdravotných výhod, pre ktoré by ste ich rozhodne nemali prehliadať. Konzumácia arašidov je navyše pre ľudí bez alergií a intolerancií úplne bezpečná a môžu si ju užívať v širokej škále rôznych snackov či v slaných aj sladkých pokrmoch. 

Ak sa vám článok o arašidoch páčil, podeľte sa s ním na sociálnych sieťach aj s vašimi známymi.

Zdroje:

[1] Shalini S. Arya, Akshata R. Salve, S. Chauhan – Peanuts as functional food: a review – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4711439/

[2] Food Central – Peanuts – https://fdc.nal.usda.gov/fdc-app.html#/food-details/2515376/nutrients

[3] Richard D Mattes, Penny M Kris-Etherton, Gary D Foster – Impact of peanuts and tree nuts on body weight and healthy weight loss in adults – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18716179/

[4] Marta Guasch-Ferré, Xiaoran Liu, Vasanti S. Malik, Qi Sun, Walter C. Willett, JoAnn E. Manson, Kathryn M. Rexrode, Yanping Li, Frank B. Hu – Nut Consumption and Risk of Cardiovascular Disease – https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0735109717398224?pes=vor

[5] Dominique Bonnefont-Rousselot Resveratrol and Cardiovascular Diseases – https://www.mdpi.com/2072-6643/8/5/250

[6] Low glycemic index foods list – https://glycemic-index.net/low-glycemic-index-foods/

[7] Rui Jiang, JoAnn E Manson, Meir J Stampfer, Simin Liu, Walter C Willett, Frank B Hu – Nut and peanut butter consumption and risk of type 2 diabetes in women – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12444862/

[8] T A Woyengo 1, V R Ramprasath, P J H Jones – Anticancer effects of phytosterols – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19491917/

[9] A B Awad 1, K C Chan, A C Downie, C S Fink – Impact of peanuts and tree nuts on body weight and healthy weight loss in adults – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10890036/

[10] D J Betteridge – What is oxidative stress? – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10693912/

[11] Prevention – https://www.nhs.uk/conditions/gallstones/prevention/

[12] Chung-Jyi Tsai, Michael F Leitzmann, Frank B Hu, Walter C Willett, Edward L Giovannucci – A prospective cohort study of nut consumption and the risk of gallstone disease in men – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15522852/

[13] Jocelyn M Sales, Anna V A Resurreccion – Resveratrol in peanuts – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24345046/

[14] Khaled Sebei, Asma Gnouma, Wahid Herchi, Faouzi Sakouhi, Sadok Boukhchina – Lipids, proteins, phenolic composition, antioxidant and antibacterial activities of seeds of peanuts (Arachis hypogaea l) cultivated in Tunisia – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24346073/

[15] Stephen T. Talcott, Sharyn Passeretti, Christopher E. Duncan, Daniel W. Gorbet – Polyphenolic content and sensory properties of normal and high oleic acid peanuts – https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0308814604003280

[16] Jean-Charles Preiser – Oxidative stress – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22301329/

[17] Isabella Parilli-Moser, Inés Domínguez-López, Marta Trius-Soler, Magda Castellví, Beatriz Bosch, Sara Castro-Barquero, Ramón Estruch, Sara Hurtado-Barroso, Rosa M Lamuela-Raventós – Consumption of peanut products improves memory and stress response in healthy adults from the ARISTOTLE study: A 6-month randomized controlled trial – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34656952/

[18] M C Morris, D A Evans, J L Bienias, P A Scherr, C C Tangney, L E Hebert, D A Bennett, R S Wilson, N Aggarwal – Dietary niacin and the risk of incident Alzheimer's disease and of cognitive decline – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15258207/

[19] Gary J Schwartz, Jin Fu, Giuseppe Astarita, Xiaosong Li, Silvana Gaetani, Patrizia Campolongo, Vincenzo Cuomo, Daniele Piomelli – The lipid messenger OEA links dietary fat intake to satiety – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18840358/

[20] Hye Chang Rhim, Min Seo Kim, Young-Jin Park, Woo Suk Choi, Hyoung Keun Park, Hyeong Gon Kim, Aram Kim, Sung Hyun Paick – The Potential Role of Arginine Supplements on Erectile Dysfunction: A Systemic Review and Meta-Analysis – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30770070/

[21] Zuzanna Sabina Goluch-Koniuszy – Nutrition of women with hair loss problem during the period of menopause – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4828511/

[22] Isabella Parilli-Moser, Inés Domínguez-López, Anna Vallverdú-Queralt, Sara Hurtado-Barroso, Rosa M. Lamuela-Raventós – Urinary Phenolic Metabolites Associated with Peanut Consumption May Have a Beneficial Impact on Vascular Health Biomarkers – https://www.mdpi.com/2076-3921/12/3/698

[23] Peanut Allergy Treatment – https://allergyasthmanetwork.org/food-allergies/peanut-allergy-treatment/

[24] Food labelling rules – https://europa.eu/youreurope/business/product-requirements/food-labelling/general-rules/index_en.htm

[25] Oriol Comas-Basté, Sònia Sánchez-Pérez, Maria Teresa Veciana-Nogués, Mariluz Latorre-Moratalla, María del Carmen Vidal-Carou – Histamine Intolerance: The Current State of the Art – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7463562/

[26] David S Weigle, Patricia A Breen, Colleen C Matthys, Holly S Callahan, Kaatje E Meeuws, Verna R Burden, Jonathan Q Purnell – A high-protein diet induces sustained reductions in appetite, ad libitum caloric intake, and body weight despite compensatory changes in diurnal plasma leptin and ghrelin concentrations – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16002798/

[27] Marta Cuenca-Sánchez, Diana Navas-Carrillo, Esteban Orenes-Piñero – Controversies surrounding high-protein diet intake: satiating effect and kidney and bone health – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25979491/

[28] Gabriele Pizzino, Natasha Irrera, Mariapaola Cucinotta, Giovanni Pallio, Federica Mannino, Vincenzo Arcoraci, Francesco Squadrito, Domenica Altavilla, Alessandra Bitto – Oxidative Stress: Harms and Benefits for Human Health – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5551541/

[29] Jayne A Barbour, Peter R C Howe, Jonathan D Buckley, Janet Bryan, Alison M Coates – Cerebrovascular and cognitive benefits of high-oleic peanut consumption in healthy overweight middle-aged adults – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27386745/

[30] Jay A. Lieberman, Ruchi S Gupta, Rebecca C. Knibb, Tmirah Haselkorn, Stephen Tilles, Douglas P. Mack – The global burden of illness of peanut allergy: A comprehensive literature review – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8247890/

[31] Elissa M. Abrams, Scott H. Sicherer – Maternal peanut consumption and risk of peanut allergy in childhood – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6041250/

[32] Seyed Fazel Nabavi, Huige Li, Maria Daglia, Seyed Mohammad Nabavi – Resveratrol and stroke: from chemistry to medicine – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25219659/

[33] Frank Qian, Andres Ardisson Korat, Vasanti Malik, Frank B. Hu – Metabolic Effects of Monounsaturated Fatty Acid–Enriched Diets Compared With Carbohydrate or Polyunsaturated Fatty Acid–Enriched Diets in Patients With Type 2 Diabetes: A Systematic Review and Meta-analysis of Randomized Controlled Trials – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4955926/