Obsah
Herný priemysel neustále rastie a teší sa miliónovému publiku po celom svete. Či už hráte pre radosť alebo v profesionálnej e-športovej rovine, gaming ponúka skvelý relax aj rôzne nezabudnuteľné zážitky vo virtuálnych svetoch. Zároveň však čelí aj častým predsudkom okolia, kedy veľa ľudí vníma hranie hier ako stratu času. Prípadne ako niečo, čo nikdy nikomu neprinesie nič dobré. Je to však len jeden z pohľadov a väčšinou pochádza zo strany tých, ktorí sa v hraní nevyznajú alebo ich posledná hra bol Super Mario na starej vietnamskej konzole pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy totiž svet hier prešiel doslova míľové kroky, vďaka ktorým ponúka viac, než kedykoľvek predtým. Nie je to len zábava, ale aj skutočný zdroj príjmov či rôznych benefitov.
V článku sa dočítate o benefitech hranie hier na tieto oblasti:
Spomínané benefity podporíme aj vedeckým stanoviskom v podobe rôznych štúdií. Tak sa teda pohodlne usaďte, stlačte START a nechajte sa unášať na vlne tohto hravého článku.
Na akom leveli začína a končí hranica zdravého gamingu?
Než začneme, treba povedať, že nie je hranie ako hranie. Nie každé zasadnutie pred počítač či konzolu totiž prináša benefity, bez ktorých sa nedá žiť. Skôr platí, že to, či hranie hier váš health bar dobíja alebo ničí, závisí od individuálneho prístupu samotného hráča. Ten môže byť buď zdravý, alebo nezdravý, kedy hranie prináša zanedbávanie ostatných aspektov života. Keď sa pomyselný gamepad chytí zo zlého konca, hráč môže gamingu prepadnúť. Vtedy zanedbáva povinnosti, zabúda na iné koníčky alebo má problémy v škole či práci, ktorých zdrojom je práve nadmerný čas strávený hraním. Myslí len na to, kedy konečne porazí toho náročného bossa, dosiahne level 20, nahromadí dostatok XP, príde k ďalšiemu checkpointu alebo odomkne vysnenú zbraň, s ktorou ovládne každú virtuálnu bitku. [1]
My sa však v článku budeme zaoberať benefitmi hrania, ktoré pramenia zo zdravého prístupu ku gamingu. Ten môže hráčovi namiesto nepríjemných hitov priniesť do života zaujímavý loot a osviežujúcu manu. V praxi to znamená, že hry tvoria len jeden z mnohých aspektov života. Okrem nich sa hráč teší aj iným záujmom a samotné hranie je pozitívnym zvykom, ktorý neovplyvňuje zdravie, osobný ani pracovný život. [2]
Hranie môže mať dokonca aj edukatívny charakter. Ide o špecifický segment hier, ktoré využívajú napríklad študenti alebo zamestnanci určitých profesií ako policajti, zdravotníci či hasiči. Úlohu týchto hier je naučiť hráčov konkrétne veci interaktívnou formou. Dobrým príkladom je trenažér v autoškole. Ten účastníkom vodičského kurzu virtuálne odovzdáva prvé najzákladnejšie skúsenosti za volantom ešte predtým, než si presadnú do skutočného auta. Medzi edukatívne hry patrí aj populárna aplikácia Duolingo, určená na učenie rôznych jazykov ako angličtina, taliančina či francúzština. V prípade detí býva obľúbený napríklad Dragon Box, ktorý ich ponorí do dajov geometrie zábavnou formou. [3]
- Ak vás zaujíma, ako môže vyzerať hranie v serióznejšej rovine, prečítajte si náš článok Čo je e-šport a ako vyzerá svet virtuálnych športovcov.
- Ak vás téma prístupu k hraniu zaujíma viac, nevynechajte náš článok Zdravý a nezdravý prístup k raniu: Čím sa líši bežný hráč od e-športovca?
Benefity hrania hier
Nájsť však môžete oveľa viac vzdelávacích hier s rôznym zameraním, ktoré pravidelne využívajú napríklad aj piloti. Nejedná sa pritom len o letecký trenažér, ale aj iné komerčné hry pre bežných hráčov, ktoré im prinášajú lepšie reflexy či rôzne iné benefity. Tie si rozoberieme nižšie.
1. Vyššie množstvo šedej mozgovej hmoty
Širšia verejnosť hráčov často nespravodlivo vníma ako nešikovných geekov v zamastených okuliaroch s uhrami na tvári. O to viac hernú komunitu môže potešiť štúdia z roku 2015 zverejnená na platforme Scientific Reports. Výskumníci z University of Electronic Science and Technology of China a Macquarie University v Sydney sa na gamerov pozreli pomocou skenu magnetickej rezonancie (MRI). Konkrétne analyzovali mozgy 27 profesionálnych e-športových hráčov, ktorí majú na konte úspechy z majstrovstiev v League of Legends či DOTA2.
Skeny potom porovnávali s mozgovou aktivitou tzv. casuals, teda rekreačných hráčov. Výsledkom je, že pravidelné hranie akčných hier na profesionálnej úrovni zvyšuje množstvo šedej hmoty v mozgu. Tá je zodpovedná za ovládanie svalov, zmyslové vnímanie, inteligenciu, plánovanie, emócie, rozhodovanie a ďalšie kognitívne funkcie, ktoré vďaka jej väčšiemu množstvu môžu byť ostrejšie než u nehrajúcej skupiny ľudí. [4] [20]
Mohli by vás zaujímať tieto produkty:
2. Lepšia koordinácia senzomotorických schopností
Senzomotorické schopnosti využívame v momentoch, kedy je nutná koordinácia medzi zrakom a našim pohybovým ústrojenstvom. Jedným z najtypickejších príkladov je bicyklovanie alebo písanie. Senzomotorické schopnosti však majú vplyv aj na svalový tonus alebo schopnosť vnímať telo v priestore vo vzťahu k iným objektom. Zvyšujúca sa úroveň senzomotorických schopností nás potom posúva zo základného levelu na level expert v konkrétnej oblasti. Zároveň hovorí o tom, ako efektívne dokážeme vykonávať konkrétne úlohy, možno aj bez toho, aby sme o nich museli dlho premýšľať.
No a jednou z vecí, ktoré môžu senzomotorické schopnosti podporiť, sa ukazuje aj hranie hier. Konkrétne akčných, medzi ktoré patrí napríklad Call of Duty alebo Counter Strike. Štúdia vedená psychológmi z University of Toronto sledovala skupiny dvoch hráčov. Prvá hrala strieľačky z pohľadu prvej osoby počas šiestich mesiacov, každý deň aspoň 2 hodiny. Druhú skupinu tvorili ľudia, ktorí nehrajú hry, prípadne si zahrajú len veľmi zriedka.
Účastníci výskumu dostali pokyn, aby udržali myšou malý zelený kurzor v strede bieleho štvorca, ktorý sa po obrazovke pohyboval opakujúcim sa spôsobom. Táto úloha si teda vyžadovala dobrú koordináciu zraku a pohybu ruky. Ku koncu výskumu hráči dosahovali lepšie výsledky a pri udržiavaní kurzora v cieľovej oblasti boli výrazne presnejší. [5]
3. Podpora manuálnych zručností prostredníctvom jemnej motoriky
Väčšina hier využíva na svoje ovládanie joystick alebo klávesnicu a myš. Hráči sa tak postupne učia, v ktorom poradí a kedy majú stláčať určité klávesy. Táto činnosť sa ukazuje ako prospešná pre manuálnu zručnosť. Štúdia z roku 2007 sledovala mladých začínajúcich chirurgov, ktorí hrávali videohry pravidelne alebo aspoň 3 hodiny týždenne a ich noobovských alebo ak chcete, nehrajúcich kolegov.
Obe tieto skupiny boli porovnávané pri nácviku laparoskopických operácií a šitia. Výsledky ukázali, že chirurgovia, ktorí hrávali hry aspoň 3 hodiny týždenne, robili pri zákrokoch o 37 % menej chýb a boli o 27 % rýchlejší. V prípade pravidelných hráčov boli tieto výsledky ešte lepšie so 47 % nižšou chybovosťou a vyššou rýchlosťou o 39 %.
Videohry tak môžu byť zaujímavým aj praktickým nástrojom, ktorý dokáže pomôcť pri rozvoji laparoskopických operačných schopností. Podporu jemnej motoriky, teda manuálnych zručností však môžu oceniť aj iné profesie, ako napríklad automechanici, kaderníčky, krajčírky a podobne. V bežnom živote sa hodia napríklad v momente, kedy potrebujete pretiahnuť niť cez ihlu, skladáte drobné čiastočky LEGA, zvyknete hrávať hry na malom displeji mobilu bez použitia gamepadu alebo chcete svojmu partnerovi zapnúť minimalistický retiazku. [6]
4. Lepšia kontrastná citlivosť
Moderné 3D hry vyžadujú často dobrú orientáciu v okolitom prostredí, čím sa u hráčov táto schopnosť môže postupne levelovať aj v reálnom živote. Toto tvrdenie podporuje aj štúdia z University of Rochester, ktorá tvrdí, že strieľačky z pohľadu prvej osoby zlepšujú priestorové videnie hráčov v skutočnom svete. Hráči majú navyše lepšiu kontrastnú citlivosť, ktorá určuje, ako dobre človek vidí. Gameri podieľajúci sa na výskume boli rozdelení do dvoch skupín.
Prvá hrala Unreal Tournament 2004 a Call of Duty 2, zatiaľ čo druhá sa venovala The Sims. Dobrovoľníci odohrali 50 hodín v priebehu 9 týždňov. Na konci sa ukázalo, že hráči akčných hier dokázali o 43 % lepšie rozoznať jemné odtiene šedej. V prípade The Sims účastníci výskumu nepreukázali žiadne zlepšenie. Napriek mnohým obavám z toho, že hranie hier zhoršuje zrak, táto činnosť nemusí byť nutne škodlivá a má aj svoje výhody. Ak by ste si chceli podobný test urobiť aj vy, môžete vyskúšať napríklad túto základnú verziu. [7]
5. Podpora fyzickej kondície
Nad týmto bodom sa vám zrejme zdvihlo obočie. Asi každému totiž napadne, ako by hranie mohlo podporovať kondíciu, keď sú hráči počas neho vyvalení na gauči alebo sa hrbia na stoličke pred počítačom? V tomto prípade však mám na mysli špecifický aktívny žáner hier, ktorý funguje vďaka tracingu kamery alebo VR súprave. Výhodou takéhoto hrania je, že nesedíte a zapájate pohyb celého tela.
Ďalším plusom je široká dostupnosť. Môžete hrať na PC, konzolách či dokonca na samostatnom VR headsete, akým je napríklad Oculus Quest. Na výber pritom máte širokú ponuku titulov od bojových cez simulátory a športy až po rytmické hry. Moderné VR novinky navyše nemusia spadať ani do žánru športových, aby ste sa pri nich poriadne ponaťahovali.
Skvelým príkladom je príbehová akčná adventúra Horizon Call of the Mountain na PlayStation VR2, ktorej nosnú časť tvorí lezenie po horách za pomoci vašich rúk. Vďaka tomu si užijete dostatok pohybu a naťahovania, pričom sa budete sústrediť na krásne horské výhľady, príbeh aj napínavú akciu v post-apokapyltickom svete ovládanom strojmi. Aktívny žáner hier by dokonca mohol byť významný aj pre staršiu populáciu, ktorá má často zo všetkých vekových skupín najmenej pohybu.
Prehľad štúdií z roku 2020 ukázal, že aktívne videohry môžu zlepšiť mieru mobility a aktivity u adolescentov. V niektorých prípadoch by mohli fungovať dokonca lepšie než klasické metódy typu postavte sa a prejdite pár krokov. Počas hrania aktívnych hier sa totiž pozornosť sústredí na iné aspekty a človek sa hýbe tak nejak podvedome a čas mu uteká rýchlejšie. [8]
6. Podpora duševného zdravia
Hry môžu byť skvelým spôsobom, ako si oddýchnuť od každodenných povinností, vypnúť a relaxovať vo virtuálnom svete na vlne zábavy. Okrem toho nám dokážu poskytnúť čas na spracovanie nášho dňa či spôsob, ako si dobiť svoj health bar po náročnom dni v škole alebo práci. Aj vďaka tomu majú hry obrovský potenciál pôsobiť ako zdroj našej duševnej pohody. Toto tvrdenie podporuje aj výskum publikovaný v časopise JMIR Serious Games z roku 2021.
Ten sledoval vplyv komerčných videohier na depresiu, úzkosť a iné problémy duševného zdravia. Ukázalo sa, že hranie môže byť prínosom podpory duševného zdravia najmä u ľudí, ktorí nemajú prístup k iným typom liečby, napríklad kvôli vysokým nákladom. Štúdia zároveň hovorí o tom, že komerčne dostupné videohry dokázali zmierniť príznaky depresie, medzi ktoré patrí napríklad strata potešenia z niečoho. Tituly ako Minecraft či Animal Crossing: New Horizons navyše podporili sociálne prepojenia a znížili pocity osamelosti. Jedným dychom však treba dodať, že videohry nenahradia klasickú terapiu a môžu byť skôr alternatívnym doplnkom na podporu mentálneho zdravia. [9]
So zvládaním náročného životného obdobia môžu pomôcť aj adaptogény, o ktorých viac prezradí náš článok Adaptogény: Prírodné látky, ktoré pomáhajú zvládať stres.
7. Pozitívny vplyv na kognitívne funkcie
Ďalším z dobrých aspektov hrania môže byť aj pozitívny vplyv na kognitívne funkcie. Sú to tie, vďaka ktorým môžeme vnímať okolitý svet. Príkladom je pozornosť, schopnosť vytvárať úsudok alebo riešiť problémy, myslenie, pamäť či používanie reči. V súvislosti s kognitívnymi funkciami a hraním videohier máme k dispozícii celý rad rôznych štúdií, ktoré podporujú pozitívny efekt a hovoria, že [10 – 14]:
- hranie moderných 3D hier môže zlepšiť priestorovú pamäť
- akčné hry dokážu znížiť reakčný čas bez negatívneho vplyvu na presnosť
- strieľačky z pohľadu prvej osoby môžu zlepšiť mentálnu flexibilitu, čo podporuje schopnosť lepšie sa prispôsobovať zmenám, multitasking a rýchlejšie prepínanie medzi úlohami
- rýchle akčné hry môžu zlepšiť schopnosť vizuálneho spracovania, vďaka čomu dokážu pomôcť lepšie identifikovať dôležité informácie a ignorovať rušivé vplyvy, ktoré sú nepodstatné
- akčné hry môžu zlepšiť vizuálnu a sluchovú schopnosť presúvať pozornosť na rôzne objekty, čo je dôležité napríklad počas čítania alebo procesu spracovania informácií
Tieto zistenia tak opäť úspešne bojujú proti bossovi menom stereotyp o tom, že gameri sú len nešikovní geekovia s veľkými okuliarmi a mastnými vlasmi. Ak si ich predstavujete takto, vaše ilúzie určite zbúra aj fakt, že medzi najznámejších hráčov patrí napríklad predstaviteľ Supermana Henry Cavill, olympijský plavec Michael Phelps, agent 007 Daniel Craig, ostrieľaný hollywoodsky herec Samuel L Jackson alebo samotná Captain Marvel a.k.a. Brie Larson. Ani jedno z týchto mien do stereotypného profilu rozhodne nezapadá. [17]
8. Zlepšenie reakčného času
Reakčná rýchlosť je dôležitá prakticky v každodenných situáciách. Môžeme vďaka nej napríklad v adekvátnom čase skočiť na brzdu, keď nám počas jazdy do cesty vojde chodec. Oceníte ju aj v prípade, že sa chystáte na pracovný pohovor a váš potenciálny zamestnávateľ bude chcieť rýchle a razantné odpovede na svoje otázky. Ľudia s lepšou reakčnou rýchlosťou majú tiež vyššiu šancu napríklad na to, že sa im podarí zabiť toho rýchleho otravného komára, ktorý im v noci krúži nad hlavou alebo v poslednej sekunde chytiť pohár, ktorý neopatrne zhodili z kuchynskej linky.
Dobrou správou je, že tento skill sa dá trénovať. Pomôcť môžu akčné hry ako Call of Duty, God of War, GTA, Halo či DOOM. Sú totiž plné dynamických sekvencií a scén, na ktoré hráči musia reagovať oveľa rýchlejšie, než sú zvyknutí reagovať na činnosti v bežnom živote. No a vďaka tomu dokážu levelovať túto schopnosť aj mimo hrania. Ukazuje to aj metaanalýza 80 štúdií, ktoré porovnávali reakčný čas hráčov a nehráčov v rôznych podmienkach. Výsledkom je, že hráči dokážu reagovať v priemere o 12 % rýchlejšie a presnejšie než ľudia, ktorí hry nehrávajú. [15]
Konkrétne e-športový výkon môžu pomôcť zlepšiť aj najlepšie doplnky stravy pre hráčov a e-športovcov.
9. Podpora pri riešení problémov
Jednou z ďalších superschopností videohier je aj to, že podporujú kreativitu aj schopnosť riešiť problémy. Tento fakt vychádza dokonca z úplného jadra hier a na prvý pohľad ho nie je nutné podporovať ani vedeckými štúdiami. Opiera sa totiž o to, že tréning robí šampiónov a ak sami hrávate dlhší čas konkrétnu hru iste viete, ako sa v nej dokážete postupne zlepšovať. To isté platí aj v prípade, že patríte k fanúšikom hardcore souls hier, kde sa usilujete o porážku ťažkých bossov. Iste si spomeniete na množstvo situácií, kedy ste museli premýšľať nad taktikou boja len preto, aby vaše nádeje rýchlo zabila obrazovka GAME OVER!
Niečo také však skúseného gamera nemôže rozhádzať. Preto ste sa postupne poučili z chýb, skúšali rôzne veci a premysleli si ďalšiu taktiku až sa problém, ktorý stál v ceste k ďalšiemu levelu, naozaj vyriešil. Ponuka hier je aktuálne naozaj široká, moderné novinky sú čoraz komplexnejšie a už to dávno nie je len o Tetrise či Super Mariovi. Dnes hry vyžadujú, aby si hráč postupne osvojil ich mechaniky, učil sa a nadobudol širší rozsah zručností, ktoré ho dovedú k víťazstvu. Tieto tvrdenia podporujú aj vedci z University of South Carolina, ktorí zistili, že hry stimulujú spôsob, akým hráči vnímajú a spracovávajú okolitý svet. Tým, že sú zvyknutí na riešenie rôznych problémov vo virtuálnych svetoch sa zároveň zvyšuje pravdepodobnosť, že nadobudnuté skilly a perky aplikujú aj mimo hry. [16]
Objavte naše bestsellery:
10. Socializácia a rozvoj tímovej spolupráce
Spoločnosť má často voči hráčom predsudky a vníma ich ako ľudí, ktorí presedia dni za počítačom alebo konzolou. Zároveň nemajú veľa priateľov a ani s tou hŕstkou sa veľmi nestretávajú. Iste, určite by sa v tejto komunite našli aj takéto typy, ale realita je našťastie iná. Vedeli ste dokonca to, že videohry môžu prispieť k socializácii? Podľa štatistík IGI Global hrá totiž viac ako 70 % ľudí so svojimi priateľmi.
Počas hrania sú v spojení cez headset a zvyknú sa rozprávať. Táto sociálna interakcia môže dokonca prerásť aj do tém mimo virtuálny svet. Často sa navyše odohráva aj mimo hrania, napríklad na komunitných fórach alebo chatoch. Výnimkou nie sú ani rôzne komunitné eventy a e-športové turnaje, kde sa hráči stretávajú buď online, alebo fyzicky. Toto všetko má pozitívny efekt na socializáciu.
Hranie pritom nemusí byť len o súperení. Na trhu je totiž množstvo kooperačných hier, ako napríklad Minecraft, Diablo IV či It Takes Two, kde úspech hráčov závisí od vzájomnej spolupráce. Na výber sú však aj multiplayerové strieľačky ako Call of Duty, Battlefield či Counter Strike 2, ktoré vyžadujú koordináciu minimálne dvoch tímov s cieľom poraziť súpera. Tento štýl hrania môže pomôcť rozvíjať tímovú spoluprácu, čo potvrdzuje aj štúdia Brigham Young University, ktorá sledovala 80 novo vytvorených tímov. V závere zistila, že ľudia, ktorí spolu hrali hry boli v tíme o 20 % produktívnejší v porovnaní s ľuďmi, ktorí na rozvoj spolupráce využívali tradičné teambuildingové aktivity. [18]
Záver
Videohry už dávno nie sú len detskou aktivitou orientovanou na stláčanie dvoch tlačidiel. Herný priemysel sa vyvinul do miliardového biznisu a ponúka tituly, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť viaceré aspekty vášho života. Často pritom ide o tvrdenia podporené vedeckými štúdiami, ktoré preukázali niekoľko zaujímavých benefitov. Príkladom je lepšie priestorové videnie, podpora mentálneho zdravia či zníženie reakčného času, čo môžete oceniť nielen počas šoférovania. Hranie hier navyše môže byť skvelým prostriedkom na tréning rôznych profesií ako chirurgovia či piloti. Toto všetko robí z videohier aktivitu, ktorá môže pozitívne obohatiť váš život v akomkoľvek veku.
Ak vám niekto tvrdí, že hry sú výsostne detskou aktivitou alebo stratou času, podeľte sa s ním o tento článok, ktorý ho presvedčí o opaku. Zároveň nám nezabudnite napísať do komentárov, ktoré hry máte najradšej.
[1] Smitha Bandari - Is Video Game Addiction Real? – https://www.webmd.com/mental-health/addiction/video-game-addiction
[2] Cam Adair - Healthy Gaming Habits for Kids, Teens and Adults – https://gamequitters.com/healthy-gaming-habits/
[3] Why your children really should play videogames – https://www.iberdrola.com/talent/benefits-video-games-learning
[4] Diankun Gong, Hui He, Dongbo Liu, Weiyi Ma, Li Dong, Cheng Luo & Dezhong Yao - Enhanced functional connectivity and increased gray matter volume of insula related to action video game playing – https://www.nature.com/articles/srep09763
[5] Davood G Gozli, Daphne Bavelier, Jay Pratt - The effect of action video game playing on sensorimotor learning: Evidence from a movement tracking task – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25318081/
[6] James C Rosser Jr, Paul J Lynch, Laurie Cuddihy, Douglas A Gentile, Jonathan Klonsky, Ronald Merrell - The impact of video games on training surgeons in the 21st century – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17309970/
[7] Action Video Games Improve Vision, New Research Shows – https://www.sciencedaily.com/releases/2009/03/090329143326.htm
[8] Wanda M. Williams, Cynthia G. Ayres - Can Active Video Games Improve Physical Activity in Adolescents? A Review of RCT – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7013707/
[9] Magdalena Kowal, Eoin Conroy, Niall Ramsbottom, Tim Smithies, Adam Toth, Mark Campbell - Gaming Your Mental Health: A Narrative Review on Mitigating Symptoms of Depression and Anxiety Using Commercial Video Games – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34132648/
[10] Gregory D. Clemenson and Craig E.L. Stark - Behavioral/Cognitive Virtual Environmental Enrichment through Video Games Improves Hippocampal-Associated Memory – https://www.jneurosci.org/content/35/49/16116
[11] Matthew W.G. Dye, C. Shawn Green, and Daphne Bavelier - Increasing Speed of Processing With Action Video Games – https://journals.sagepub.com/doi/10.1111/j.1467-8721.2009.01660.x
[12] Lorenza S. Colzato, Wery P. M. van den Wildenberg & Bernhard Hommel - Cognitive control and the COMT Val Met polymorphism: genetic modulation of videogame training and transfer to task-switching efficiency – https://link.springer.com/article/10.1007/s00426-013-0514-8
[13] C.S. Green, D. Bavelier - Action-Video-Game Experience Alters the Spatial Resolution of Vision – https://journals.sagepub.com/doi/10.1111/j.1467-9280.2007.01853.x
[14] Sandro Franceschini, Piergiorgio Trevisan, Luca Ronconi, Sara Bertoni, Susan Colmar, Kit Double, Andrea Facoetti & Simone Gori - Action video games improve reading abilities and visual-to-auditory attentional shifting in English-speaking children with dyslexia – https://www.nature.com/articles/s41598-017-05826-8
[15] The Effects of Video Games on Reaction Times – http://i-rep.emu.edu.tr:8080/xmlui/bitstream/handle/11129/5251/Aktuutku.pdf?sequence=1
[16] David Corso - A Review of Video Game Effects and Uses – https://sc.edu/about/offices_and_divisions/research/news_and_pubs/caravel/archive/2014/2014-caravel-video-games.php
[17] Mark Griffiths, Daria J. Kuss, Angelica B. Ortiz de Gortari - Videogames as Therapy: A Review of the Medical and Psychological Literature – https://www.igi-global.com/chapter/videogames-therapy-review-medical-psychological/78017
[18] Mark J. Keith - Team Video Gaming for T eam Video Gaming for Team Building: E eam Building: Effects on T ects on Team Performance – https://aisel.aisnet.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1115&context=thci
[19] HARJIT KEANU SINGH - 10 Celebrities You Didn't Know Were Gamers – https://www.thegamer.com/celebrities-that-are-gamers-list/#brie-larson-39-s-favourite-is-legend-of-zelda-breath-of-the-wild
[20] Anthony A. Mercadante; Prasanna Tadi - Neuroanatomy, Gray Matter – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK553239/
Pridať komentár