Čo je dna, ako vzniká a čo jesť pri nízkopurínovej diéte?

Už ste počuli o chorobe kráľov? Pod týmto tajomným názvom sa skrýva pomerne časté ochorenie s názvom dna. Máte vo svojom okolí niekoho, kto si od svojho lekára priniesol túto diagnózu? Ide totiž o celkom častý zdravotný problém, ktorý obťažuje nielen bolesťami a opuchmi kĺbov. Dobrá správa však je, že nejde o trápenie bez možnosti riešenia. Dnes totiž vieme, čo robiť a ako sa stravovať, aby sa prejavy dny znížili.

Čo je dna?

Dna je chronické zápalové ochorenie, ktoré o sebe dáva vedieť najmä bolesťou a zápalom drobných kĺbov. Tie bolia preto, lebo sa v nich ukladajú kryštály soli kyseliny močovej. Možno aj vy poznáte niekoho, kto v noci nemôže spať kvôli bolestiam palcov na nohe. Práve to je totiž typické problematické miesto. Ďalej môžu byť zasiahnuté členky, kolená, zápästie či prsty na rukách. Tieto komplikácie však môžu postihnúť aj iné oblasti tela, napríklad šľachy alebo obličky.

Nie je to tak, že dna sa objavuje z ničoho nič. Predchádza jej ešte akýsi predstupeň, pri ktorom je v krvi zvýšená hladina kyseliny močovej. Odteraz, ak niekedy v lekárskej správe narazíte na slovo hyperurikémia, už budete vedieť, o čo ide. V tomto stave kĺby a ďalšie časti tela nebolia a nie sú nijako postihnuté. Zapamätajte si teda, že nie všetci ľudia s nadmernou hladinou kyseliny močovej trpia dnou. Ak sa však problém v tomto štádiu nerieši, je len otázkou času, kedy sa dna rozvinie. 

Či už hovoríme o dne alebo o hyperurikémii, v dnešnej dobe ide o celkom častý zdravotný problém. Podľa analýzy niekoľkých výskumov nimi trpí zhruba 1 – 10 % svetovej populácie. ^[3,8]

Aké štádiá má dna?

Dna, tak ako mnoho ďalších ochorení, sa rozvíja postupne. Najskôr jej predchádza spomínaná hyperurikémia, čiže zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi. Až následne sa soli kyseliny močovej (uráty) začínajú ukladať v tele vo forme kryštálov. Ochorenie však môže mať variabilný priebeh a prejavuje sa rôzne.

• Pri asymptomatickom štádiu sú síce prítomné kryštály kyseliny močovej, ale dna nemá žiadne príznaky.
• Plne rozvinutá dna je typická nahromadenými kryštálmi urátu aj bolestivými a inými symptómami. 
• Bežnou súčasťou sú asymptomatické intervaly, čiže akési obdobia pokoja, kedy je dna síce prítomná, ale neprejavuje sa. ^[10]

Aké príznaky má dna?

Dna má typicky veľmi širokú paletu symptómov. Celý priebeh začína štádiom, kedy je iba zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi a žiadne časti tela pri tom nebolia ani neopúchajú. Varovaním je len zdvihnutý prst praktického lekára, ktorý robil odbery. Postupne, ako sa urátové kryštály hromadia v kĺboch, sa však objavujú príznaky.

• Dna je známa tzv. dnavými záchvatmi, čiže stavmi, pri ktorých sú postihnuté kĺby začervenané, opuchnuté a intenzívne bolia. Najväčšie bolesti sa typicky objavujú v noci alebo skoro ráno. Často ide o tak bolestivé stavy, ktoré človeku s dnou nedovolia kvalitne sa vyspať.  
• Dnavé záchvaty môžu trvať priemerne od niekoľkých dní až po dva týždne, potom odznejú. Čím menej je dna liečená, tým častejšie sa záchvaty objavujú. 
• Chronická tofózna dna je najzávažnejším štádiom ochorenia, pri ktorom sa kryštály kyseliny močovej trvale uložia v kĺboch alebo dokonca v koži a ďalších orgánoch. Postupne môžu viesť až k poškodeniu týchto orgánov. Okrem kĺbov palcov na nohe môžu byť problémom aj kolená, prsty na rukách alebo členky. Uráty sa však môžu ukladať aj v mäkkých tkanivách, napríklad v achillovej šľache. Veľkým problémom je hromadenie v obličkách, kedy typicky vznikajú obličkové kamene. ^[2]

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

Čo je príčinou dny?

Ako sme si už povedali vyššie, dna vzniká tak, že sa v kĺboch či iných častiach tela ukladajú urátové kryštály. Ale ako sa stane, že sa vôbec začnú takto hromadiť? Musí tomu predchádzať dlhodobo zvýšená hladina kyseliny močovej. K nej sa telo dopracuje tak, že ju vytvára v nadmernej miere alebo naopak ju nestíha vylučovať. Podľa vedcov môže k tejto nerovnováhe prispievať niekoľko rôznych faktorov.

• genetická predispozícia, o ktorej sa typicky dozvieme tak, že dnu máme v rodine 
• vyšší vek 
• nadváha a obezita
• metabolilcký syndróm 
• menopauza 
• mužské pohlavie
• pravidelná konzumácia alkoholu 
• nesprávne zložený jedálniček 
• užívanie niektorých liekov ^[2,4]

Dá sa dna liečiť?

Dna je jedným z tých ochorení, ktoré vieme dostať pod kontrolu v prípade, že sa k nemu postavíme zodpovedne. A to ideálne hneď od začiatku, čiže od prvého zvýšenia hladiny kyseliny močovej. Prvou voľbou by určite nemali byť žiadne babské rady ani recepty na zbavenie sa dny, ale premyslené zmeny v životnom štýle. Výnimkou nie je ani užívanie liekov. Liečivá na terapiu dny existujú, rovnako ako oficiálne odporúčania, ktoré lekárom hovoria, za akých podmienok ich nasadiť.

• Lieky s protizápalovým účinkom, ako napríklad nesteroidné antiflogistiká alebo kortikoidy, sa používajú pri bolestivých štádiách dny, kedy je cieľom znížiť zápal.
• Liečivá na zníženie hladiny kyseliny močovej v tele môže lekár predpísať už pri hyperurikémii, kedy ešte dna nie je rozvinutá. Ďalej sa používajú v pokojnejších fázach ochorenia, nie počas dnavých záchvatov. Z liečivých látok ide napríklad o rozšírený alopurinol. V krajinách Európskej únie sa s touto účinnou látkou môžeme stretnúť pod rôznymi názvami liekov, jedným z nich je napríklad Milurit. 

Ako sa stravovať pri dne alebo hyperurikémii?

Základom stravy pri dne alebo hyperurikémii je výber potravín, ktoré nevedú k tvorbe kyseliny močovej alebo sa tak deje len minimálne. Hovoríte si, ako asi tak môže strava zvyšovať jej hladinu v krvi? V tom majú prsty tzv. puríny, ktoré prirodzene nájdeme v tele aj potravinách. Tieto látky sa v organizme premieňajú práve na kyselinu močovú.

Čo sú puríny?

Puríny sú prirodzenou súčasťou ľudského tela. Ide dokonca o veľmi dôležité látky, keďže sú zložkou DNA a tiež hrajú rolu napríklad v prenose informácií medzi nervovými bunkami. Tieto látky si telo tvorí samé, ale rovnako ich príjímame aj z potravín. Nech sú puríny z akéhokoľvek zdroja, keď ich máme príliš, telo ich jednoducho rozloží. Pri tomto procese vzniká kyselina močová, ktorá sa následne vylúči močom. ^[6] 

Ide o bežný fyziologický proces, ktorý v našom organizme drží hladinu kyseliny močovej pod kontrolou. Keď sa však tento mechanizmus niekde zadrháva a nefunguje efektívne, telo potrebuje pomocnú ruku. Keďže si nedokáže poradiť s dávkou purínov, je na mieste obmedziť príjem tých potravín, ktoré sú na ne bohaté. ^[6]

Objavte naše bestsellery:

Nízkopurínová diéta

Ako je aj z názvu diéty zrejmé, pri dne alebo hyperurikémii je vhodné obmedzovať potraviny s vysokým množstvom purínov. Tieto látky nájdeme prakticky vo všetkých potravinách, a tak je vhodné zameriavať sa na tie s ich najväčším podielom. Niektorí ľudia však môžu mať tak vážny priebeh ochorenia, že je na mieste znížiť príjem aj tých so stredným obsahom purínov. V prípade symptomatickej dny sa odporúča obmedziť denný príjem purínov na maximálne 400 mg. ^[6]

Ktoré potraviny sú najviac rizikové?

Nasledujúce potraviny majú najvyššie množstvo purínov a všeobecne patria v prípade dny medzi tie najproblematickejšie.

• morské plody 
• ryby
• vnútornosti  

Na ktoré ďalšie potraviny si dať pozor?

Ďalej sú tiež rizikové potraviny, ktoré síce nie sú bohaté na puríny, ale vo výskumoch sa ukazuje, že môžu zhoršovať priebeh dny.

• alkoholické nápoje (najmä pivo)
• potraviny s vysokým obsahom fruktózy – fruktóza, a to v jej koncentrovanej forme (napr. glukózovo-fruktózový alebo fruktózový sirup), je spojená s horším priebehom ochorenia a vyššou hladinou kyseliny močovej v krvi ^[9]
• sladené nápoje a vysoko priemyselne spracované potraviny – rôzne cukrovinky a sladkosti sú bežne sladené fruktózou, preto je tiež vhodné ich obmedziť ^[1,5]

Ľuďom, ktorí majú plne rozvinutú dnu aj s príznakmi, sa odporúča tieto potraviny úplne vynechať. Typicky totiž môžu vyvolávať dnavé záchvaty a zhoršovať priebeh ochorenia. Napríklad porcia rýb môže byť pokojne rozbuškou akútnej formy dny. Ak má človek s dnou vyskúšané, že v jeho prípade k tomu niektoré potraviny vedú, určite by sa im mal vyhýbať. 

Pri miernejšom priebehu alebo v prípade hyperurikémie je diéta voľnejšia a z času na čas môže byť v poriadku dopriať si niektoré z týchto potravín.

So spomínanou fruktózou prichádza otázka, či je v poriadku jesť ovocie alebo med. Aj to sú totiž potraviny pomerne bohaté na tento jednoduchý cukor. Našťastie sa však ukazuje, že si ich môže pokojne dopriať aj človek s dnou. Fruktóza je totiž v týchto potravinách skombinovaná s glukózou a v ovocí je navyše doplnená o vlákninu. V týchto zdrojoch je tak dostatočne zriedená, a tak med ani ovocie nie sú pri dne rizikové. ^[9]

Ktoré potraviny sú vhodné pri dne?

Naopak, známe sú aj potraviny, ktoré pôsobia skôr ochranne, prípadne sú neutrálne a vieme o nich, že pri dne nespôsobujú problémy.

• mliečne výroky
• obilniny a výrobky z nich 
• vajcia
• ovocie – obsahuje minimum purínov a zároveň je plné antioxidačných látok (v tom vynikajú čerešne či napríklad bobuľovité ovocie, ako čučoriedky, maliny alebo ríbezle)
• väčšina druhov zeleniny 
• orechy
• potraviny bohaté na vitamín C, ako paprika, kiwi či bobuľovité ovocie
• bylinky a korenie z byliniek
• cesnak – obsahuje bioaktívne látky, ako napríklad alin, u ktorých sa ukazuje pozitívne pôsobenie na priebeh dny ^[7]
• káva – podľa niektorých štúdií môže káva v prípade dny pôsobiť ochranne ^[4,5]

Priemerný obsah purínov v potravinách

Nízky obsah (50 mg/100g)	Stredný obsah (50 – 150 mg/100g)	Vysoký obsah (>150 mg/100 g)
Ovocie	Mäso z hydiny (kuracie, morčacie a pod.)	Vnútornosti
Zelenina (niekoľko výnimiek so stredným obsahom purínov)	Červené mäso (hovädzie, bravčové a pod.)	Pstruh
Obilniny a výrobky z obilnín (biele pečivo, ryža, kuskus, kukurica, cestoviny, a pod.)	Strukoviny (šošovica, cícer, fazuľa, hrach a pod.)	Sardinky
Orechy	Celozrnné obilniny a výrobky z nich (ovos, raž, jačmeň a pod.)	Losos
Mliečne výrobky (syry, jogurt, zakysané nápoje)	Arašidy	Krevety
Vajcia	Špenát*, špargľa	Tuniak
Oleje	Hrášok	Kaviár
	Hlúbová zelenina	Ančovičky
		Sleď
		Čokoláda, kakao
		Mäsové extrakty, sójová omáčka
		Špenát*

*Podľa niektorých zdrojov má špenát stredný obsah purínov, zatiaľ čo ďalšie uvádzajú vysoký podiel a zaraďujú ho medzi rizikové potraviny. Podobný rozpor sa môže objaviť aj u iných potravín, keďže podiel látok v rastlinách môže byť variabilný. Preto je vždy užitočné pozorovať sám na sebe, aký má daná potravina efekt na zdravotný stav. 

Čím sa riadiť pri výbere potravín?

• Potraviny s vysokým obsahom purínov by sa mali v jedálničku človeka s dnou alebo hyperurikémiou objavovať len výnimočne. 
• Tie s nízkym podielom purínov sú všeobecné povolené. 
• Príjem potravín zo stredného stĺpca, ako napríklad strukoviny alebo celozrnné potraviny je veľmi individuálny. Záleží totiž na vážnosti ochorenia. Pre niekoho môžu byť strukoviny zakázané, zatiaľ čo niekto ďalší ich môže mať pokojne dvakrát týždenne na tanieri. 
• Tieto potraviny môžeme v menších množstvách zaradiť do jedálnička a pritom sledovať, aký majú vplyv na priebeh dny (zhoršenie sa môže prejaviť napríklad bolesťou zasiahnutých kĺbov alebo naštartovaním dnavého záchvatu). Či jedálniček zodpovedá štádiu ochorenia nám prezradí aj hladina kyseliny močovej v krvi, ktorú nám lekár zistí odbermi. 

Dodržiavať nízkopurínovú diétu môže byť niekedy komplikované. Je potrebné obmedziť celkom veľké množstvo potravín a u mnohých ďalších to nie je jednoznačné. Preto stojí za to poradiť sa s lekárom alebo nutričným terapeutom. Obmedzenia sa totiž môžu líšiť podľa vážnosti ochorenia. Zároveň všetci, ktorí sa riadia touto diétou, by si mali dávať pozor, aby neskĺzli k jedálničku s nedostatkom bielkovín a zároveň nadbytkom cukru a tuku. ^[4]

Jedálniček na nízkopurínovej diéte

Hoci v tých vážnejších štádiách dny môže byť nízkopurínová diéta pomerne obmedzujúca, stále máme k dizspozícii množstvo potravín, z ktorých sa dá poskladať zdravý a pestrý jedálniček. Ukážeme si to na návrhu jedálnička na jeden deň, ktorý bude obsahovať menej ako 400 mg purínov. 

	Potravina	Obsah purínov
Raňajky	chlieb 100 g	12 mg
	cottage syr 100 g	8 mg
	šunka 40 g	27 mg
	rajčiny 150 g	10 mg
Desiata	biely jogurt 100 g	7 mg
	banán 100 g	3,5 mg
	mandle 15 g	5,5 mg
Obed	ryža 150 g (uvarená)	9 mg
	kuracie stehno 150 g (restované)	223 mg
	uhorkový šalát 150 g	14 mg
Olovrant	chlieb 60 g	2,6 mg
	tvrdý syr 40 g	5,5 mg
Večera	omeleta z 3 vajec	0 mg
	chlieb 90 g	4 mg
	listový šalát 40 g	2 mg

Aké suplementy sú vhodné pri dne?

V dnešnej dobe nie sú známe žiadne doplnky výživy, ktoré by preukázateľne fungovali pri terapii dny. Niektoré látky však majú sľubné účinky.

• Vitamín C v jednej štúdii pomohol znížiť hladinu kyseliny močovej. V tomto výskume boli sledovaní ľudia s hyperurikémiou, ktorí ešte nemali rozvinutú dnu. 
• Čerešňová šťava v jednom výskume prejavila pozitívne účinky na zníženie zápalu počas akútnej fázy dny. V tom mohli hrať rolu jej antioxidačné vlastnosti. ^[4]

Z doterajších výskumov sa zatiaľ zdá, že na suplementy, na rozdiel od liekov, sa nedá v prípade dny veľmi spoliehať. O čom je však naopak známe, že má v prípade tohto ochorenia značný vplyv, sú zmeny v jedálničku a životnom štýle. Práve to má veľké slovo v kontrole dny alebo hyperurikémie. 

Ďalšie zmeny v životnom štýle

Úprava jedálnička však nie je tá jediná zmena, ktorú treba urobiť, keď lekár zistí zvýšenú hladinu kyseliny močovej alebo diagnostikuje dnu. Okrem potravín bohatých na puríny je totiž mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu toto ochorenie zhoršiť. Ako ich obmedziť a čo robiť pre to, aby sa dala dna kontrolovať čo najlepšie?

• V prípade nadváhy alebo obezity je odporúčané schudnúť. Napríklad z meta-analýzy z roku 2018 vyplynulo, že už obezita prvého stupňa (BMI ≥30 kg/m2) je spojená s dvojnásobným rizikom rozvoja dny. ^[5]
• Dôležité je obmedziť alkohol. Alkoholické nápoje síce neobsahujú puríny, ale ich príjem je už dlhodobo spájaný s vyšším rizikom vzniku dny. Za najproblematickejšie považujeme pivo a tvrdý alkohol. ^[4]
• Pitný režim je tiež veľmi podstatný. Znižuje totiž šancu na vytvorenie urátových obličkových kameňov. Základom pitného režimu by mala byť voda, minerálne vody a nesladené čaje. Pre spestrenie ich môžeme doplniť o nápoje ochutené umelými sladidlami. Dôležité je však vyhýbať sa sladeným nápojom, ktoré obsahujú spománanú fruktózu. ^[12]
• Fyzická aktivita hrá tiež svoju úlohu, rovnako ako aj pri iných metabolických ochoreniach. Pomáha napríklad pri chudnutí, pôsobí protizápalovo alebo zlepšuje mobilitu kĺbov. Samozrejme je dôležité brať ohľad na zdravotný stav a pohyb mu prispôsobiť.

Čo si z toho vziať?

Dna je metabolické ochorenie, ktoré sa najčastejšie prejavuje zápalom a bolesťami drobných kĺbov. V nich, prípadne ďalších častiach tela, sa ukladajú kryštály solí kyseliny močovej. Samozrejme, tie sa nezjavia len tak z čistého neba, ale predchádza im zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi. Dobrá správa však je, že si vieme s týmto prvotným štádiom, rovnako ako úplne rozvinutým ochorením, poradiť. Okrem poctivého užívania liekov je dôležité urobiť niekoľko zmien v životnom štýle. Odporúča sa dodržiavať nízkopurínovú diétu, vynechať alkohol či v prípade nadváhy alebo obezity znížiť svoju telesnú hmotnosť. Potom sa bude s dnou žiť omnoho ľahšie. 

Zaujal vás dnešný článok? Prípadne poznáte niekoho, pre koho by mohli byť tieto informácie užitočné? Budeme radi, keď si ho nenecháte pre seba a budete ho zdieľať so svojimi priateľmi a známymi.

Zdroje:

[1] AFINOGENOVA, Y. et al. Update on gout management: what is old and what is new. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34907116/

[2] BRANCH, N.S.C. and O. Gout. – https://www.niams.nih.gov/health-topics/gout

[3] BUTLER, F. et al. The Epidemiology and Genetics of Hyperuricemia and Gout across Major Racial Groups: A Literature Review and Population Genetics Secondary Database Analysis. – https://www.mdpi.com/2075-4426/11/3/231

[4] DANVE, A. et al. Role of diet in hyperuricemia and gout. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8678356/

[5] DEHLIN, M. et al. Global epidemiology of gout: prevalence, incidence, treatment patterns and risk factors. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32541923/

[6] KANEKO, K. et al. Total Purine and Purine Base Content of Common Foodstuffs for Facilitating Nutritional Therapy for Gout and Hyperuricemia. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24553148/

[7] LESTARI, A.R. et al. Bioactive Compounds in Garlic (Allium sativum) and Black Garlic as Antigout Agents, Using Computer Simulation. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9409881/

[8] PFIFFNER, M. Gout Research Analysis. – https://examine.com/conditions/gout/

[9] RAMLI, N.Z. et al. A Review on the Protective Effects of Honey against Metabolic Syndrome. – https://www.mdpi.com/2072-6643/10/8/1009

[10] RICHETTE, P. et al. 2018 updated European League Against Rheumatism evidence-based recommendations for the diagnosis of gout. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC10563586/

[11] Purine Content of Foods : USDA ARS. – https://www.ars.usda.gov/northeast-area/beltsville-md-bhnrc/beltsville-human-nutrition-research-center/methods-and-application-of-food-composition-laboratory/mafcl-site-pages/purine-content-of-foods/

[12] UK Gout Society. – https://www.ukgoutsociety.org/