Obsah
Hovorí vám niečo názov sukralóza? Ak si občas prečítate zloženie na obale potravín, určite ste sa s ňou už stretli. Ide totiž o jedno z najpopulárnejších bezkalorických sladidiel, ktoré sa dnes bežne používa na sladenie potravín a nápojov. Nájdete ju prakticky všade – v žuvačkách, cukrovinkách, ZERO limonádach a dokonca aj v športovej výžive.
Sukralóza, rovnako ako ďalšie náhrady cukru, je pomerne obľúbená, keďže nám dáva možnosť osladiť si život bez zbytočných kalórií a cukru navyše. Často sa ale objavujú správy, že by sme sa jej mali radšej vyhýbať, pretože je škodlivá pre zdravie. Ako to teda v skutočnosti je? Dnes sa spolu pozrieme na to, či je v poriadku mať sukralózu vo svojom jedálničku.
Čo je sukralóza?
Sukralóza, známa aj pod označením E955, je moderné bezkalorické (neenergetické) sladidlo, ktoré je populárnou alternatívou tradičného bieleho cukru. Táto látka je až 600-krát sladšia ako cukor, no zaujme aj tým, že nemá nepríjemnú pachuť, ktorá často sprevádza umelé sladidlá. Vďaka intenzívne sladkej chuti stačí na docielenie rovnakej sladivosti ako má cukor použiť len minimálne množstvo sukralózy, čo z nej robí mimoriadne efektívnu náhradu pri výrobe potravín. Sukralóza nachádza široké uplatnenie v potravinárskom priemysle, kde sa pridáva do rôznych nápojov, cukroviniek, žuvačiek, tyčiniek, ale aj iných potravín, kde sa vyžaduje sladká chuť bez kalórií. [1]
Ako vznikla sukralóza?
História sukralózy je zaujímavá a jej objav sa dá pripísať šťastnej náhode. V roku 1976 študent britskej univerzity Queen’s College v Londýne Shashikant Phadnis pracoval na výskumnom projekte zameranom na biely cukor (sacharózu). V priebehu experimentu dostal od svojho vedúceho za úlohu otestovať látku, ktorú práve vytvoril. Došlo však k nedorozumeniu a on namiesto testovania (anglicky test) látku ochutnal (anglicky taste). Našťastie sa nič hrozného nestalo, ale práve naopak. Zistil, že novo syntetizovaná látka je mimoriadne sladká. Tento drobný omyl viedol k objavu nového umelého sladidla. [1]
Po tejto šťastnej náhode začala spoločnosť Tate & Lyle, ktorá spolupracovala s Queen’s College, investovať do výskumu sukralózy. Potom spolu s firmou Johnson & Johnson vyvinuli prvé sladidlo zo sukralózy pod názvom Splenda, ktoré sa začalo predávať v roku 1991. V tej dobe bola totiž sukralóza v Kanade schválená na použitie v potravinách. Vďaka tomu sa už mohla pridávať do potravín namiesto cukru a ľudia si zároveň vedeli kúpiť drobné sáčky Splendy s obsahom sukralózy.
Na trhu Spojených štátov amerických sa objavila v roku 1998, kedy ju povolil americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (U.S. Food and Drug Administration, FDA) pre použitie v potravinách. Európska únia, konkrétne Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), ju schválila v roku 2004. [12]
Mohli by vás zaujímať tieto produkty:
Aký je rozdiel medzi sukralózou a sacharózou?
Sukralóza a sacharóza majú na prvý pohľad podobný názov a dokonca aj podobnú chemickú štruktúru. Niet sa čomu diviť, veď koniec koncov, sukralóza vzniká práve zo sacharózy. Medzi týmito dvoma látkami sú však zásadné rozdiely. Sacharóza, známa ako bežný stolový cukor, je obyčajný disacharid (tvorený glukózou a fruktózou), ktorý sa v tele rozkladá a dodáva nám energiu. Na druhej strane sukralóza sa v tele nepremieňa na kalórie, iba sladko chutí.
Ako sa vyrába sukralóza?
Sukralóza sa vyrába chemickou úpravou sacharózy. Konkrétne dochádza k tomu, že niektoré hydroxylové skupiny (spojenie kyslíka a vodíka), ktoré sa nachádzajú v molekule sacharózy, sú nahradené chlórom. Tzv. chlórovanie sacharózy môže niekoho vydesiť, ale v skutočnosti nejde o žiadny nebezpečný proces. Látka zostáva naďalej bezpečná na konzumáciu, len s tým rozdielom, že v tele sa zrazu správa úplne inak. Sukralóza sa totiž, na rozdiel od sacharózy, takmer nevstrebáva do tela. Z čreva do krvi prejde len zhruba 16 % z celkového prijatého množstva. Kvôli tomu sa môže pýšiť názvom neenergetické sladidlo – absorbuje sa len mizivé množstvo sukralózy, a tak množstvo kalórií, ktoré môže dodať telu, je naozaj zanedbateľné.
Kvôli tomuto výrobnému procesu je zároveň sukralóza 600-krát sladšia ako sacharóza. Jej chuť je však podobná cukru a na rozdiel od niektorých iných umelých sladidiel (napr. sacharín) nemá nepríjemnú pachuť. Vďaka tomu je dnes v potravinárstve tak obľúbená a široko používaná.
Kde sa používa sukralóza?
Vďaka svojej príjemnej chuti a vlastnostiam sa sukralóza stala obľúbeným sladidlom v mnohých potravinárskych produktoch. Hoci bola primárne zamýšľaná ako sladidlo pre obéznych a diabetikov, ktorí potrebujú chudnúť a kontrolovať svoju hladinu cukru v krvi, dnes je z nej rozsiahlo používané sladidlo vo všemožných typoch potravín. Tie tak majú vďaka nej menšie množstvo kalórií ako v prípade použitia cukru. Aké produkty ju bežne obsahujú?
- sladené nápoje
- cukrovinky
- žuvačky
- mrazené dezerty
- dresingy a sladké omáčky
- sirupy
- instantné jedlá
- športová výživa
- proteínové a fit snacky (tyčinky, cookies, a pod.)
- liečivá – dá sa nájsť napríklad v niektorých sirupoch alebo tabletách na cmúľanie
Sukralózu si môžete kúpiť aj samotnú, a to napríklad vo forme kvapiek, ako Flavor Drops či prášku, ako je Splenda, a používať ju doma na sladenie. Dá sa s ňou ochutiť čaj, káva či prakticky čokoľvek, čomu chcete dodať sladkú chuť a vyhnúť sa pritom cukru. Rovnako ju môžete pridávať aj do pečenia a varenia. Keď si s ňou pripravíte vaše obľúbené sladké recepty, ušetríte tak množstvo kalórií z cukru. Podľa niektorých výskumov odolá teplotám do 120 ℃, ale väčšina zdrojov sa zhoduje na tom, že je stabilná aj pri tých vyšších, ktoré sa bežne používajú pri varení a pečení. [8,17]
Zaujíma vás, aké ďalšie sladidlá sa používajú v potravinách? Zoznam umelých sladidiel nájdete v článku Umelé sladidlá: Pozitíva a negatíva sladkej chuti bez kalórií.
Aké benefity pre zdravie má sukralóza?
1. Pomáha chudnúť
Milovníci sladkého, ktorí sú na diéte, to majú niekedy celkom náročné. Ako sami určite viete, podstatné obmedzenie cukru v jedálničku je väčšinou na prvých priečkach toho, čo je dôležité urobiť, keď chceme schudnúť. Cukor totiž často sabotuje snahu dosiahnuť kalorický deficit a úspešne zhadzovať kilogramy tuku. Je zdrojom tzv. prázdnych kalórií, čiže okrem energie nám nič iné nedáva – v porovnaní napríklad s bielkovinami alebo komplexnými sacharidmi. Navyše ho väčšinou nájdeme v potravinách, ktoré sú celkovo kaloricky bohaté a majú minimálnu výživovú hodnotu. Nadmerné množstvo cukru tak zvyšuje riziko nadváhy aj obezity a pri chudnutí je dôležité ho limitovať.
Práve tu prichádza na scénu sukralóza, ktorá nám ponúka elegantné riešenie. Dodáva jedlu sladkú chuť, ale žiadne kalórie. Vďaka tomu človek na diéte môže uspokojiť svoje chute na sladké bez toho, aby to ovplyvnilo jeho energetický príjem. Sukralóza, rovnako ako ďalšie umelé neenergetické sladidlá, sú tak obľúbeným pomocníkom pri chudnutí, ktorý pomáha ľuďom zvládnuť diétne obmedzenia a vytrvať. [14]
Sukralóza tak môže byť užitočná pre ľudí, ktorí chcú zhodiť len pár posledných tvrdohlavých kilogramov tuku. Rovnako však dokáže pomôcť aj ľuďom s väčšou nadváhou alebo obezitou, ktorá sa môže ďalej odraziť aj na ich celkovom zdraví. Určite viete, že nadmerná telesná hmotnosť ide ruku v ruke s vyšším rizikom zdravotných problémov, ako napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka.
Samozrejme však musíme pamätať na to, že zdravé chudnutie nie je len o nahradení cukru sladidlami. WHO nedávno vydala správu o tom, že umelé sladidlá nie sú vhodné k dlhodobému užívaniu, keď je našim cieľom schudnúť a zároveň chceme predísť metabolickým ochoreniam. Dôvodom je ich možný vplyv na apetít, o ktorom si povieme neskôr. Preto je vždy dôležité posúdiť, či sú sladidlá pre nás to pravé a nikdy by sme sa nemali pri chudnutí spoliehať iba na ich pomoc. [16]
Základom je v každom prípade pestrý a vyvážený jedálniček s obsahom čo najviac čerstvých potravín. Ďalej je dôležité pracovať na obmedzení cukru a pritom dostať telo do dlhodobého kalorického deficitu. V rámci tohto režimu si môžeme pokojne dopriať snacky či nápoje so sukralózou a naďalej si tak užívať chuť cukroviniek a sladkých jedál.
Ak chcete vedieť, čo je všeobecne dôležité robiť, keď chcete schudnúť, nevynechajte náš článok 15 tipov, ako schudnúť, začať cvičiť a zdravo jesť.
2. Pomáha kontrolovať hladinu cukru v krvi
Určite viete, že obmedzenie cukru v jedálničku je kľúčové pre tých, ktorí potrebujú strážiť svoju hladinu cukru v krvi (glykémiu). Konzumácia cukru totiž spôsobuje prudký nárast glykémie a následne inzulínu, čo môže byť obzvlášť problematické pre ľudí, ktorých telo ju nedokáže dostať s vlastnou pomocou na normálne hodnoty. Najmä ľudia s cukrovkou, prípadne osoby so zníženou glukózovou toleranciou a s nimi spojenou inzulínovou rezistenciou, musia byť opatrní a hľadať spôsoby, ako sa vyhnúť týmto náhlym skokom. Prekvapujúco, výkyvy glykémie môžu potrápiť aj zdravých ľudí – a to tak, že sa často prejavujú chuťami na sladké a kolísaním energie.
Sukralóza môže podať pomocnú ruku aj v tomto prípade. Keďže nejde o cukor, nezvyšuje glykémiu ani hladinu inzulínu a umožňuje tak užiť si sladkú chuť aj tým, ktorí musia svoju hladinu cukru v krvi kontrolovať. Ide o vhodnú náhradu cukru pre diabetikov, ale jej výhody môžu oceniť aj zdraví ľudia. V prípade, že obmedzíme cukor a čiastočne ho nahradíme sukralózou, môžeme pocítiť nižšie chute na sladké či menšie výkyvy energie a s nimi súvisiacu únavu.
3. Je prospešná pre zdravie zubov
Vedeli ste, že nadmerná konzumácia cukru je riziková aj pre vaše zuby? Cukrom sa totiž živia baktérie v ústnej dutine, pričom z neho tvoria organické kyseliny. Tie pôsobia na zubnú sklovinu a môžu ju ničiť. Keď je cukru príliš veľa a navyše sa tento stav skombinuje so zlou ústnou hygienou, máme na stole zvýšené riziko vzniku zubného kazu. [9]
Sukralóza, na rozdiel od cukrov, nie je v ústach baktériami premenená na kyseliny, a tak po jej konzumácii k tomuto procesu nedochádza. Obmedzením cukru a jeho nahradením sukralózou tak môžeme prospieť zdraviu našich zubov. [9]
Je sukralóza niečím riziková?
1. Môže mať negatívny vplyv na črevný mikrobióm
Možno ste už zaznamenali správy o sukralóze a jej škodlivom pôsobení na zloženie mikroorganizmov v našich črevách. Ak by tomu tak bolo, bol by to zdvihnutý prst, keďže prospešné baktérie, kvasinky a ďalšie druhy, ktoré tvoria črevný mikrobióm, potrebujeme pre naše celkové zdravie. Jeho správne zloženie sa odráža nielen na dobrom trávení, ale aj imunite či dokonca psychickom zdraví. [6]
Keď sa však pozrieme bližšie na vplyv sukralózy na mikrobióm, zistíme, že z mnohých štúdií vyplývajú závery, že sa nemáme čoho báť. Zmeny v zložení mikroorganizmov sa totiž často ukázali vo výskumoch robených na zvieratách, kde boli navyše použité príliš vysoké dávky sladidla. Tieto závery sa tak nedajú aplikovať na ľudí. [1]
Keď sa skúma vplyv sukralózy na ľudský črevný mikrobióm, vedci skôr dochádzajú k tomu, že sukralóza nemá významný vplyv na zloženie mikroorganizmov. Hoci môže záležať na individuálnom zložení mikrobiómu, všeobecne panuje názor, že ak sladidlo prijímame v rámci odporúčaného denného limitu, nemusíme mať strach z jeho škodlivého vplyvu na baktérie v našich črevách. O tomto dennom množstve si o chvíľu povieme viac, ale teraz vám stačí vedieť toľko, že aby sme ho presiahli, museli by sme do seba denne dostať napríklad niekoľko litrov Coca Coly Zero. [1,8,11]
Každý sme však individuálny a rovnako je jedinečný aj náš mikrobióm. Keďže vedci túto oblasť ešte stále skúmajú a úroveň poznania nie je dokonalá, je možné, že sukralóza predsa len má nejaký negatívny vplyv na zloženie mikroorganizmov v našich črevách. Preto aj tu platí, že je rozumné konzumovať ju s mierou.
2. Môže mať vplyv na apetít
Sukralózu spolu s ďalšími sladidlami mnohí vyhľadávame preto, aby sme zahnali chute na sladké a potrebu zbytočne snackovať a maškrtiť. Podľa niektorých výskumov to však vyzerá tak, že telo je príliš múdre na to, aby sa nechalo oklamať.
Cukor, ktorému sa snažíme použitím sladidiel vyhnúť, prebudí v mozgu tzv. centrá odmeny, ktoré produkujú dopamín a ďalšie podobné látky. Tie v nás prebúdzajú príjemné pocity po zjedení potravín bohatých na cukor a tuk (sladkostiach, slaných snackoch a pod.). Potraviny s obsahom sladidiel sú síce sladké, ale podľa niektorých vedcov nedokážu dosť dobre uspokojiť náš mozog, pretože nemajú tak silný efekt na centrá odmeny. To znamená, že aj keď zjeme zmrzlinu so sladidlom, stále môžeme mať naďalej chuť na tú klasickú. A keď neodoláme, výsledkom môže byť nakoniec vyšší kalorický príjem a časom aj prípadný nárast telesnej hmotnosti. [14]
Ďalším spôsobom, ktorým môže sukralóza vplývať na chuť do jedla, je pôsobenie na hormóny, ktoré sa podieľajú na kontrole sýtosti. Ide o inzulín, inkretíny (napr. glukagon-like peptid 1) alebo napríklad leptín. Ukazuje sa, že sukralóza sa možno dokáže zapojiť do procesov, ktorými tieto hormóny oznamujú mozgu, že sme najedení a dostatočne sýti. Výsledkom tak môže byť vyšší príjem potravy. Tento efekt sukralózy však ešte nie je dobre preskúmaný. [1,7,13]
Tak ako máme štúdie, ktoré hovoria o negatívnom vplyve na apetít, na druhej strane existuje aj mnoho takých, kde sa tento dopad na telo neprejavil. Aj tu preto platí, že nie je potrebné vyhýbať sa sukralóze, ale je dôležité to s jej príjmom nepreháňať. Zároveň je vhodné sa postarať o to, aby bol náš jedálniček vyvážený, s dostatkom bielkovín či napríklad vlákniny. Tie nám pomôžu s kontrolou sýtosti, či už v jedálničku máme sukralózu alebo nie. [5,14]
Aké ďalšie možné riziká má sukralóza?
- U niektorých ľudí môže spôsobovať tráviace problémy, ako je plynatosť, nafúknuté brucho, hnačka alebo zápcha.
- Môže pôsobiť nepriaznivo na trávenie u ľudí so syndrómom dráždivého tračníka (IBS, Irritable Bowel Syndrome).
- Nie každému môže vyhovovať chuť tohto sladidla. Hoci nemá typickú umelú pachuť (aftertaste), ako niektoré ďalšie sladidlá, stále sa od cukru chuťovo líši.
Ako sa sukralóza správa v tele?
Sukralóza je ako taký tichý turista, ktorý nenápadne prechádza lesom. Keď sa dostane do nášho tela, postupuje ním takmer nepozorovane a zanecháva za sebou len minimálne stopy. Predstavte si, že vypijete nápoj sladený sukralózou – táto látka postupuje cestu tráviacim systémom, ale vaše telo ju takmer vôbec neabsorbuje. Až okolo 84 % sukralózy opúšťa telo v nezmenenom stave stolicou. Tých pár percent, ktoré sa predsa len dostanú do krvného obehu, sa rýchlo vylúčia močom, vo väčšine tiež vo svojej pôvodnej forme. Len 2 – 3 % sukralózy telo spracuje a premení na metabolity. [1,8]
Nemáme dôkazy o tom, že by sukralóza prechádzala cez krvno-mozgovú bariéru alebo placentu. Navyše nie je rozpustná v tuku, a tak sa nemusíme báť ukladania v tukovom tkanive. Týmto spôsobom sa sukralóza správa skôr ako nezúčastnený pozorovateľ než aktívny účastník nášho metabolizmu, čím minimalizuje akékoľvek riziko jej hromadenia v tele. [8]
Je sukralóza bezpečná?
Ak sa zaujímate o váš jedálniček, ide o otázku, ktorú si už pravdepodobne položil nejeden z vás. O sukralóze aj iných sladidlách sa totiž často dočítame, že sú nebezpečné a škodlivé, kvôli čomu by sme sa im mali vyhýbať. Sukralóza bola napríklad podozrivá z toho, že zvyšuje riziko vzniku nádoru močového mechúra. To sa však nepotvrdilo a dnes je považovaná za bezpečnú. Koniec koncov, keby tomu tak nebolo, úrady by ju neschválili pre použitie v potravinách.
Sukralóza však schválená je, a to prakticky vo všetkých krajinách. V Európskej únii dostala zelenú v roku 2004, na základe čoho získala označenie E955. To, že patrí medzi tzv. Éčka znamená, že bola podrobená výskumu a analýze vedeckej literatúry a na tomto základe následne schválená na použitie v potravinách.
Aká dávka sukralózy je bezpečná?
Sukralóza, rovnako ako ďalšie sladidlá, má stanovenú hodnotu denného akceptovateľného príjmu, tzv. hodnotu ADI (Acceptable Daily Intake). Ide o množstvo sladidla, ktoré je bezpečné konzumovať denne. U sukralózy to predstavuje 15 mg/kg telesnej hmotnosti. V praxi to znamená, že 70 kg človek by mohol denne skonzumovať 1050 mg sukralózy. Takú dávku je naozaj ťažké dosiahnuť, čo nám dokazuje aj fakt, že priemerný odhadovaný denný príjem (EDI, Estimated Daily Intake) je podstatne nižší, a to 7 – 140 mg denne. Ide o 7,5 až 150-násobne nižšiu dávku v porovnaní s ADI. [4,15]
Je sukralóza vhodná v tehotenstve?
Prirodzene, tehotné ženy si dávajú obzvlášť pozor na to, čo zaradia do svojho jedálnička. A keďže sukralóza patrí medzi umelé sladidlá, na prvý pohľad môže vzbudzovať obavy. Nie je sa však čoho báť. Keďže putuje telom prakticky v nezmenenej podobe a neprechádza placentou, je považovaná za bezpečnú aj v tehotenstve. [3,10]
5 mýtov o sukralóze
Sukralóza, spolu s ďalšími sladidlami, je dlhodobo horúcou témou, ktorá je pod neustálym svetlom reflektorov. Každú chvíľu tak vyvstane nejaké podozrenie o jej bezpečnosti a vplyve na zdravie. S akými mýtmi a nepravdami o sukralóze sa môžete stretnúť?
1. Spôsobuje rakovinu
Existujú obavy, že sukralóza môže zvyšovať riziko vzniku nádorov či dokonca poškodiť našu DNA. Výskumy však tieto podozrenia nepotvrdili. Práve naopak, Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EFSA) aj americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) sukralózu hodnotia ako bezpečnú pre ľudskú spotrebu. [2]
2. Je nebezpečná kvôli obsahu chlóru
Hoci sukralóza obsahuje atómy chlóru, jej chemická štruktúra je napriek tomu stabilná a telo ju nerozkladá na toxické zlúčeniny. Chlór v sukralóze nie je v nebezpečnej forme a nepredstavuje riziko pre zdravie pri bežnej konzumácii.
3. V tele sa metabolizuje ako cukor
Na rozdiel od cukru, sukralóza sa v tele takmer vôbec nemetabolizuje. Väčšina sukralózy prechádza tráviacim systémom nezmenená a je vylúčená močom a stolicou. To znamená, že neprispieva k príjmu energie, ako je tomu pri cukre.
4. Zvyšuje hladinu cukru v krvi
Štúdie preukázali, že sukralóza nezvyšuje hladinu glukózy v krvi, a to ani u zdravých jedincov ani diabetikov. Toto sladidlo sa preto považuje za bezpečnú alternatívu cukru aj pre ľudí s cukrovkou.
5. Spôsobuje priberanie hmotnosti
Výskumy na ľuďoch nepreukázali, že by sukralóza priamo spôsobovala priberanie. Naopak, často sa používa ako náhrada cukru počas diétovania, aby sa znížil príjem kalórií. Teoreticky môže u niekoho mierne zvýšiť apetít, ale nie je to tak, že by pôsobila na samotný metabolizmus a viedla k ukladaniu tuku.
Čo si z toho vziať?
Keď chceme obmedziť cukor, sukralóza sa ponúka ako jeho náhrada, ktorá nám dopraje sladkú chuť bez zbytočných kalórií. Preto je obľúbená pri chudnutí a rovnako je známa aj ako vhodný “cukor” pre diabetikov. Hoci je jej povesť opradená mnohými mýtmi, štúdie doteraz nepotvrdili tieto pochybnosti o jej bezpečnosti. Sukralózu tak môžeme považovať za bezpečné sladidlo schválené odbornými inštitúciami, ktoré môže byť pokojne súčasťou našich jedálničkov. Samozrejme, je dôležité konzumovať ju s rozumom a pritom dbať na vyvážený jedálniček a zdravý životný štýl.
Zaujal váš dnešný článok? Neváhajte a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a známymi.
[1] AGUAYO-GUERRERO, J.A. et al. Sucralose: From Sweet Success to Metabolic Controversies—Unraveling the Global Health Implications of a Pervasive Non-Caloric Artificial Sweetener. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC10971371/
[2] BERRY, C. et al. Sucralose Non-Carcinogenicity: A Review of the Scientific and Regulatory Rationale. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5152540/
[3] EDITOR Artificial Sweeteners and Pregnancy. – https://americanpregnancy.org/healthy-pregnancy/is-it-safe/artificial-sweeteners-and-pregnancy/
[4] FITCH, C. - KEIM, K.S. Position of the Academy of Nutrition and Dietetics: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners. – https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S2212267212003255
[5] FORD, H.E. et al. Effects of oral ingestion of sucralose on gut hormone response and appetite in healthy normal-weight subjects. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21245879/
[6] CHEN, Y. et al. Role and Mechanism of Gut Microbiota in Human Disease. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8010197/
[7] MA, J. et al. Effect of the artificial sweetener, sucralose, on gastric emptying and incretin hormone release in healthy subjects. – https://journals.physiology.org/doi/full/10.1152/ajpgi.90708.2008
[8] MAGNUSON, B.A. et al. Biological fate of low-calorie sweeteners. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27753624/
[9] BANNACH, G. et al. Thermal stability and thermal decomposition of sucralose. – https://www.researchgate.net/publication/262555343_Thermal_stability_and_thermal_decomposition_of_sucralose
[10] MANDEL, I.D. - GROTZ, V.L. Dental considerations in sucralose use. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11887514/
[11] POPE, E. et al. Sugar substitutes during pregnancy. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4229159/
[12] POZO, S. DEL et al. Potential Effects of Sucralose and Saccharin on Gut Microbiota: A Review. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9029443/
[13] SCHIFFMAN, S.S. - ROTHER, K.I. Sucralose, A Synthetic Organochlorine Sweetener: Overview of Biological Issues. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3856475/
[14] WANG, Q.-P. et al. Sucralose Promotes Food Intake through NPY and a Neuronal Fasting Response. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27411010/
[15] WILK, K. et al. The Effect of Artificial Sweeteners Use on Sweet Taste Perception and Weight Loss Efficacy: A Review. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8954878/
[16] Acceptable daily intake of sweeteners in the EU | Knowledge for policy. – https://knowledge4policy.ec.europa.eu/health-promotion-knowledge-gateway/sugars-sweeteners-7_en
[17] WHO advises not to use non-sugar sweeteners for weight control in newly released guideline. – https://www.who.int/news/item/15-05-2023-who-advises-not-to-use-non-sugar-sweeteners-for-weight-control-in-newly-released-guideline
Pridať komentár