Umelé sladidlá: Pozitíva a negatíva sladkej chuti bez kalórií

Umelé sladidlá sa už dlhodobo zamotávajú v spleti rôznych mýtov a názorových prúdov. Niektorí ich nedajú do úst, pretože sa boja, že im spôsobia celý rad zdravotných problémov. Iní nimi naopak kompletne nahrádzajú cukor a majú ich takmer v každom jedle. Ako to teda s umelými sladidlami v skutočnosti je a sú vhodnou náhradou cukru? 

V článku sa dočítate o týchto umelých sladidlách

Dozviete sa o vplyve umelých sladidiel na:

Prečo sú umelé sladidlá tak horúcou témou?

Všade, kde sa pozrieme, máme okolo seba potraviny s pridaným cukrom. Skrýva sa nielen v sladkostiach a cukrovinkách, ale aj v nápojoch, pečive, cereáliách či ochutených mliečnych výrobkoch. Nie je tak nič jednoduchšie, ako to s množstvom cukru v jedálničku prehnať a denne ho tak prijať viac, než je zdravé.

Problémom totiž je, že nadmerný príjem cukru ide ruku v ruke s problémami, ako je zubný kaz, nadváha či obezita a s ňou spojené napríklad vyššie riziko cukrovky 2. typu alebo niektorých nádorov. Preto je vhodné, aby sme cukor v jedálničku znižovali. Ideálne je ísť na to cestou zvykania si na menej sladkú chuť, ale možnosťou je aj nahrádzanie cukru inými alternatívami. Na výber máme hneď z niekoľkých náhrad cukru. [11,18]

Čím môžeme nahradiť cukor? 

Chcete len oživiť chuť receptu a zameniť cukor za jeho inú alternatívu alebo skôr hľadáte niečo, čo vám jedlo osladí, ale pritom nepridá žiadne kalórie? V oboch prípadoch máte veľa možností. Z čoho môžete vyberať? 

• prírodné alternatívy cukru: Tieto náhrady cukru sú prakticky iba jeho inou formou. Líšia sa chuťou, arómou či konzistenciou, ale obsah jednoduchých sacharidov a kalórií majú takmer totožný s klasickým bielym cukrom. Patrí sem napríklad trstinový cukor, kokosový cukor, med, javorový sirup či ďalšie sladké sirupy.
• sladidlá prírodného pôvodu: Tieto varianty už cukor neobsahujú a majú dokonca nižšie alebo nulové množstvo kalórií. Patria sem polyalkoholy ako xylitol či erytritol, ale aj napríklad známa stévia.
• umelé sladidlá: Ide o bezkalorické sladidlá, ktoré neobsahujú cukor ani energiu. Práve im sa budeme venovať v dnešnom článku. 

Zaujíma vás viac informácií o náhradách cukru prírodného pôvodu? V tom prípade si prečítajte náš článok Alternatívy cukru: Je lepší trstinový cukor, med, sladké sirupy alebo stévia? 

Čo sú umelé sladidlá?

Ide o neenergetické sladidlá, ktoré majú sladkú chuť napriek tomu, že neobsahujú cukor ani kalórie. Typicky majú vyššiu sladivosť ako klasický cukor (sacharóza), a to stonásobnú a v niektorých prípadoch až tisícnásobnú. Bežne sa používajú v nízkokalorických (diétnych) nápojoch, v sladkostiach bez cukru, žuvačkách a ďalších potravinách. 

Ako fungujú umelé sladidlá? 

Sladkú chuť sme schopní cítiť vďaka receptorom v chuťových pohárikoch uložených na jazyku. Keď sa na receptory naviažu molekuly jednoduchých sacharidov, pošlú do mozgu informáciu o tom, že sme si vložili do úst sladkú potravinu. Mozog tento signál bleskovou rýchlosťou spracuje a my tak môžeme vnímať na jazyku ich príjemnú sladkú chuť. 

Rovnako ako molekuly sacharidov sa na receptory dokážu naviazať aj molekuly umelých sladidiel. Tie sú štruktúrou sacharidom dostatočne podobné na to, aby sa do nich vošli a my sme tak mohli vnímať ich chuť. Na druhej strane sú však podstatne odlišné a telo ich už nedokáže rozštiepiť a premeniť na energiu. Výsledkom je, že cítime ich sladkosť, ale nie sú pre nás zdrojom energie. [1,12]

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

Sú umelé sladidlá bezpečné?

Umelé sladidlá si ešte aj dnes udržiavajú povesť chemických látok, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie. Určite k tomu neprispel fakt, že niektoré z nich boli v minulosti podozrivé z vážnych negatívnych dopadov na zdravie, ako napríklad sacharín, o ktorom sa hovorilo, že zvyšuje riziko vzniku nádoru močového mechúra. Odvtedy sa však vedecké poznatky posunuli a dnes už vieme viac. 

Keďže výskum naďalej pokračuje, aj v súčasnosti sa objavujú nové správy a informácie, niekedy aj negatívne, o účinkoch jednotlivých sladidiel. Stále však platí, že do potravín by sa v dnešnej dobe nemohlo pridávať nič, čo by nebolo všeobecne vedcami považované za bezpečné. Aby sa v potravinách mohli používať sladidlá, ich účinky na zdravie musia byť detailne preskúmané a každé takto použité sladidlo musí byť schválené odbornými spoločnosťami a inštitúciami. V USA tak bezpečnosť hodnotí Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), zatiaľ čo v Európskej únii je tým dôležitým orgánom Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Potraviny schválené EFSA majú označenie E. Niektorými obávané “éčka” tak nie sú nebezpečné chemikálie, ale látky, ktoré sú týmto orgánom poctivo preverené a označené za bezpečné pre použitie v potravinách. [4]

Aké dávky sladidiel si môžeme dovoliť? 

Každé zo sladidiel, ktoré je povolené EFSA a FDA, má svoju hodnotu akceptovateľného denného príjmu, známu ako ADI (acceptable daily intake). Ide o dávku sladidla, ktorá je považovaná za bezpečnú pri dennej konzumácii. Typicky je bežnou stravou prakticky nereálne ju dosiahnuť. Navyše sú tieto povolené množstvá dokonca vyššie ako priemerný odhadovaný denný príjem daného sladidla (EDI, estimated daily intake), a tak sa nemusíme báť, že by sme ich presiahli. [4]

Samozrejme, ako pri všetkom, aj v prípade sladidiel platí, že v niektorých individuálnych situáciách skutočne nemusia byť vhodné. Môže ísť o špecifické tráviace problémy či napríklad vzácne metabolické poruchy, ako je napríklad fenylketonúria, pri ktorej je nutné vyhýbať sa aspartámu. Pre širokú dospelú verejnosť sú však v rámci kritérií ADI a EDI považované za bezpečné. 

Objavte naše bestsellery:

Aké umelé sladidlá poznáme?

V dnešnej dobe má Európska únia desať umelých sladidiel, ktoré sú schválené pre použitie v potravinách. Tie najčastejšie používané si dnes popíšeme. Tieto sladidlá sú častokrát pridávané do potravín v kombináciách, pretože niektoré z nich majú špecifickú chuť, ktorá sa ale môže stratiť spojením s ďalším sladidlom. Výrobcovia potravín sa takto snažia vybalancovať výslednú chuť, aby bola čo najprirodzenejšia a čo najviac podobná cukru. [13]

1. Aspartám

Aspartám (E951) je dipeptid zložený z aminokyselín fenylalanínu a kyseliny asparágovej. Tieto aminokyseliny nájdeme aj bežne v našej strave ako súčasť bielkovín. Toto sladidlo sa však v tele štiepi, a preto by sa mali mať pred ním na pozore ľudia trpiaci fenylketonúriou. Tí totiž nedokážu metabolizovať fenylalanín. [8,9]

Aspartám je zhruba 200-krát sladší ako cukor. Na rozdiel od ďalších umelých sladidiel nie je úplne bez energie, ale jeho kalorická hodnota je tak minimálna (4 kcal / 1 g), že je pre nás prakticky nereálne prijať ju zo stravy. Môžeme ho tak pokojne radiť medzi neenergetické sladidlá. Jeho metabolizáciou vzniká metanol, ale nejde o žiadny nebezpečný proces, ktorého by sa bolo treba obávať. K jeho tvorbe totiž bežne dochádza aj pri konzumácii ovocia a zeleniny. [9]

Toto sladidlo nenájdeme v pečených ani iných tepelne upravených potravinách, pretože je tepelne nestabilné a pri zahriatí stráca svoju sladivosť. Bežne sa tak nachádza skôr v žuvačkách, topingoch, diétnych nápojoch a ďalších potravinách. [9]

• Akceptovateľný denný príjem (ADI) aspartámu je 40 mg / kg telesnej hmotnosti (TH). Človek s hmotnosťou 70 kg tak môže pokojne prijať až 2800 mg sladidla denne.
• Priemerný odhadovaný denný príjem (EDI) aspartámu je zhruba iba 14 – 287 mg. [3,14]

2. Acesulfám K

Acesulfám K (E950), známy aj ako acesulfám draselný (Acesulfame Potassium), je sladidlo náhodne objavené chemikom, ktorý ho ochutnal ako súčasť zmesi látok, ktorú práve skúmal. Hoci je sladký, a to 200-krát sladší ako cukor, typicky sa používa v kombinácii s inými sladidlami, pretože sám o sebe má horkastú chuť. 

Najčastejšie ho nájdeme v diétnych nápojoch (kolových a ďalších nealkoholických nápojoch), cukríkoch, instantných nápojoch, mrazených dezertoch či napríklad v instantnej káve. 

V tele sa nemetabolizuje, a tak je vylúčený v nezmenenej podobe. [8,9]

• Akceptovateľný denný príjem (ADI) acesulfámu K je 9 mg / kg TH, čiže osoba s hmotnosťou 70 kg si môže dovoliť denne prijať 630 mg tohto sladidla. 
• Priemerný odhadovaný denný príjem (EDI) acesulfámu K je pritom 14 – 119 mg. [3,14]

3. Sukralóza

Sukralóza (E955) je síce vyrobená zo sacharózy, ale v tele nie je takmer vôbec metabolizovaná, a tak nie je zdrojom energie. Väčšina z nej je vylúčená v nezmenenej podobe, iba cca 2 – 3 % sú v tele spracované (a následne tiež vylúčené). [2] 

Jej sladivosť je ešte väčšia ako u predchádzajúcich sladidiel, a to až 600-násobná v porovnaní s cukrom. [9] 

V súvislosti so sukralózou vám možno napadne názov Splenda. Ide o globálnu značku, ktorá vyrába množstvo potravín typicky sladených týmto sladidlom. Sukralóza patrí v potravinárstve všeobecne medzi najčastejšie používané sladidlá, pretože nemá žiadnu nepríjemnú pachuť. Nájdeme ju tak v širokom spektre produktov od rôznych sladkostí, diétnych nápojov, žuvačiek a zmrzlín, až po pečené produkty. Dokonca ju môžete kúpiť aj samotnú vo forme rôznych kvapiek, ktoré sa dajú použiť na dosladenie jogurtu čo obľúbenej obilnej kaše. Sú aj súčasťou rôznych zero sirupov či omáčok. [8,9]

• Akceptovateľný denný príjem (ADI) sukralózy je 15 mg / kg TH, čo je pre 70 kg človeka 1050 mg. 
• Priemerný odhadovaný denný príjem (EDI) sukralózy predstavuje 7 – 140 mg sukralózy denne. [3,14]

4. Sacharín

Sacharín (E954) je najstaršie umelé sladidlo, ktoré bolo podobne ako acesulfám K objavené náhodne. Jeho sladivosť je 300-krát vyššia ako sladivosť sacharózy a bežne sa používa v kombinácii s inými sladidlami, aby sa zakryla jeho špecifická mierne nahorklá pachuť. Možno ho poznáte ako sladidlo pre diabetikov (označovaný aj ako cukor pre diabetikov), bežne predávané v tabletkách alebo kvapkách. [8,9]

Sacharín má zlú povesť kvôli podozreniu v minulosti na súvislosť so vznikom nádoru močového mechúra. Odvtedy sa však tento možný negatívny účinok nepotvrdil. Štúdie boli totiž robené na hlodavcoch, ktorým boli navyše podávané extrémne vysoké dávky sladidla. [8]

• Akceptovateľný denný príjem (ADI) sacharínu je 5 mg / kg TH, čo pre 70 kg človeka predstavuje 350 mg. 
• Priemerný odhadovaný denný príjem (EDI) sacharínu je pritom iba 7 – 140 mg. [14]

5. Cyklamát

Cyklamát (E952) má najnižšiu sladivosť zo všetkých sladidiel, je totiž iba 30-krát sladší ako sacharóza. Bežne sa však používa v kombinácii s inými sladidlami, a tak je ich výsledná sila niekoľkonásobne vyššia. Bežne sa používa napríklad spolu so sacharínom. Spojenie týchto dvoch sladidiel, ktoré majú sami o sebe charakteristickú pachuť, vyústi v prijateľnú sladkú chuť. 

Podobne ako sacahrín, aj cyklamát bol istú dobu považovaný za rizikový z pohľadu vzniku nádoru močového mechúra. Ďalšie štúdie však ani tento prípad nepotvrdili, pretože tie pôvodné boli robené na zvieracích modeloch a s použitím vysokých dávok cyklamátu. [8] 

• Akceptovateľný denný príjem (ADI) cyklamátu je 7 mg / kg TH, čo pre 70 kg osobu predstavuje 490 mg. 
• Priemerný odhadovaný denný príjem (EDI) cyklamátu je pritom iba 28 – 168 mg. [14,17]

6. Neotám

Neotám (E961) je sladidlo štruktúrou podobné aspartámu. Po konzumácii sa v tele metabolizuje, ale nevzniká z neho fenylalanín. V porovnaní s aspartámom je tak vhodný aj pre ľudí s fenylketonúriou. 

Neotám je až 7000 až 13000-krát sladší ako cukor, pričom jeho chuť je podobná chuti klasického cukru. Používa sa do nápojov, jogurtov, žuvačiek, instantných potravín či diétnych nápojov. [14]

• Akceptovateľný denný príjem (ADI) neotámu je stanovené na 2 mg / kg TH, čiže 140 mg pre 70 kg osobu. 
• Priemerný odhadovaný denný príjem (EDI) neotámu sa pritom pohybuje okolo 3,5 – 11,9 mg. [3,14]

Prehľad vlastností neenergetických sladidiel

Sladidlo	E označenie	Sladivosť	ADI (mg / kg TH)	EDI (mg / kg TH)
Aspartám	E951	200x sladší ako cukor	40 mg / kg TH	0,2 – 4,1 mg / kg TH
Acesulfám K	E950	180 – 200x sladší ako cukor	9 mg / kg TH	0,2 – 1,7 mg/ TH
Sukralóza	E955	600x sladšia ako cukor	15 mg / kg TH	0,1 – 2 mg / kg TH
Sacharín	E954	300x sladší ako cukor	5 mg / kg TH	0,1 – 2 mg / kg TH
Cyklamát	E952	30x sladší ako cukor	7 mg / kg TH	0,4 – 2,4 mg / kg TH
Neotám	E961	7 000 – 13 000x sladší ako cukor	2 mg / kg TH	0,05 – 0,17 mg / kg TH

Aké môžu mať umelé sladidlá zdravotné benefity? 

1. Chudnutie a udržanie telesnej hmotnosti

Nadmerný príjem cukru môže prispievať k nadbytočnému kalorickému príjmu, ktorý následne vedie k nárastu telesnej hmotnosti. Nadváha a obezita sú pálčivým problémom dnešnej doby, a tak je dôležité hľadať spôsoby, ktoré by mohli pomôcť im predchádzať. Práve umelé sladidlá sa zdajú byť jedným z týchto pomocníkov, a to vďaka tomu, že môžu pomôcť znížiť príjem cukru a tým pádom aj celkový energetický príjem. 

Nahradenie cukru umelými sladidlami tak môže pomôcť s kontrolou telesnej hmotnosti a chudnutím v prípade, že ich používanie vedie k zníženému energetickému príjmu. Objavujú sa však pochybnosti, či sú tieto sladidlá skutočne tou správnou voľbou. V niektorých štúdiách sa totiž ukazuje, že by mohli viesť k vyššiemu apetítu či nižšej citlivosti k sladkej chuti. To by malo typicky za následok naopak vyšší kalorický príjem. Aj odpoveď tela na umelé sladidlá je tak zrejme individuálna a je určite vhodné sledovať, ako na ne reagujeme a či nám s chudnutím pomáhajú alebo nie. [13]

Majú umelé sladidlá negatívne účinky na zdravie?

Sladidlá určite nie sú bez chýb a aj s nimi sa spája niekoľko možných negatívnych účinkov na zdravie. Výskum však ani v dnešnej dobe nie je dokonalý, a tak stále nevieme všetko. Nevýhodou navyše je, že mnoho štúdií, ktoré sa zaoberajú sladidlami, sú robené na zvieracích modeloch alebo sa počas nich používajú nadmerné dávky sladidiel. Tieto poznatky tak majú svoje rezervy.

1. Vplyv na apetít

Ako sme už načrtli vyššie, je možné, že pravidelné používanie umelých sladidiel by sa mohlo zahrávať s naším apetítom. Ten je totiž výrazne ovplyvnený tzv. centrami odmeny v mozgu. Tie po konzumácii chutných potravín, typicky plných cukru a tuku, vylučujú dopamín a ďalšie podobné látky, ktoré vyvolávajú príjemné pocity. Keď si tak napríklad doprajeme dávku čokolády, uspokojíme svoju potrebu po podobných energetických bombách.

Vedci však v niektorých výskumoch hovoria o tom, že umelé sladidlá, ktoré iba sladko chutia, ale nedodávajú nám energiu, môžu nedostatočne nabudiť tieto centrá odmeny. Jednoducho povedané, po zjedení čokolády so sladidlami nemusí byť náš mozog spokojný a naďalej hľadá niečo, čo nabudí centrá odmeny na tú správnu úroveň. To sa môže prejaviť práve vyšším apetítom a potrebou dopriať si klasickú čokoládu aj potom, čo sme sa chceli “oklamať” tou so sladidlami. Keby sa tento efekt skutočne prejavil, mohol by viesť k vyššiemu príjmu vysokoenergetických potravín a prípadne aj nárastu telesnej hmotnosti. [13]

2. Vplyv na črevný mikrobióm

Vplyv potravín a rôznych látok na zloženie črevného mikrobiómu je v poslednej dobe veľkou témou, a nevyhýba sa to ani umelým sladidlám. Optimálne zloženie črevného mikrobiómu je totiž dôležitou súčasťou nášho zdravia. Dnes už vieme, že súvisí napríklad s funkciou imunity, kognitívnymi schopnosťami či napríklad telesnou hmotnosťou. [6]

U niektorých sladidiel sa však vo výskumoch ukázalo, že by mohli viesť k nižšiemu podielu prospešných baktérií, a naopak umožniť rast tým škodlivým druhom. Určité druhy baktérií majú totiž zrejme schopnosť metabolizovať sladidlá, čo na ne môže mať priamy vplyv. 

Niektoré štúdie hovoria napríklad o sacharíne, ktorý by mohol meniť zloženie mikrobiómu a tak napríklad zvyšovať riziko glukózovej intolerancie. V iných štúdiách sa to však nepotvrdilo. Navyše iba cca 15 % sacharínu prichádza do kontaktu s črevnými baktériami, a tak by sme ho zrejme museli konzumovať v obrovských množstvách na to, aby mal na ne nejaký negatívny efekt. Z negatívneho vplyvu na baktérie v našich črevách boli podozrivé aj aspartám či sukralóza, ale napríklad štúdia s 17 účastníkmi došla k záveru, že ani jeden z nich nemá efekt na zastúpenie mikroorganizmov v tráviacom systéme. Ďalšie štúdie tiež prichádzajú k podobným výsledkom. [1,10,20]

Možný vplyv sladidiel na črevný mikrobióm je určite zaujímavý, ale ide zároveň o málo prebádané pole. Neistotu môže spôsobovať napríklad to, že veľa štúdií je robených na zvieratách, čo jednoducho nejde automaticky aplikovať na ľudí. V prípade sladidiel a črevného mikrobiómu tak aktuálne platí, že ak ich budeme prijímať v rozumnej miere, nemusíme sa báť negatívnych účinkov na prospešné baktérie v našich črevách. Táto oblasť výskumu je však stále celkom mladá a je tak treba ďalšie vedecké práce na to, aby sme si o nej vedeli urobiť lepší obrázok. [1]

3. Nádorové ochorenia

Ako sme už spomenuli, niektoré sladidlá boli v minulosti spájané s vyšším rizikom vzniku nádorov. Napríklad v prípade cyklamátu či sacharínu sa jednalo o nádorové ochorenie močového mechúra. Tieto podozrenia sa však v nových štúdiách s ľudskými účastníkmi nepotvrdili. 

V nedávnej dobe sa objavila informácia o tom, že aspartám by mohol súvisieť s vyšším rizikom vzniku nádorov pečene. Bol preto Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) zaradený na zoznam potenciálnych karcinogénov (kategória 2B IARC klasifikácie), čiže medzi látky, u ktorých existujú nedostatočné dôkazy o tom, že by zvyšovali riziko rakoviny. Na tomto zozname sa v rovnakej kategórii nachádza napríklad aj extrakt z aloe vera či nakladaná zelenina. Pritom do kupiny preukázaných karcinogénov (skupina 1) patrí napríklad alkohol či fajčenie. Samotné WHO tak dokonca došlo k záveru, že ani na základe nových poznatkov, ktoré aspartám dostali na tento zoznam, nie je nutné znižovať jeho akceptovateľný denný príjem (doteraz používaných mg / kg TH). [15,16]

Patria alebo nepatria umelé sladidlá do jedálnička? 

Vždy platí že prvým krokom pri znižovaní množstva cukru v jedálničku by malo byť postupné odvykanie si od sladkej chuti znižovaním dávky cukru. Keď sa však nechceme zbaviť sladkého úplne a radi by sme cukor niečím nahradili, umelé sladidlá môžu byť dobrá voľba. Môže ísť o dobrého pomocníka, ktorý nám pomôže napríklad pri chudnutí. Môže ísť dokonca o jedny z najvhodnejších sladidiel pre diabetikov, ak hľadáme také, ktoré neobsahujú žiadny cukor ani energiu. Ak budeme dodržiavať limity pre príjem stanovené odbornými inštitúciami, môžeme ich považovať za bezpečné. 

Aj u sladidiel však platí, že každý z nás na ne môže reagovať individuálne. WHO napríklad nedávno vydala na základe štúdie správu o tom, že umelé sladidlá nie sú vhodné na dlhodobé užívanie, keď máme za cieľ znížiť telesnú hmotnosť či keď chceme predísť metabolickým ochoreniam. Keďže môžu u niekoho negatívne ovplyvňovať apetít či telesnú hmotnosť, v konečnom dôsledku nemusia byť z dlhodobého hľadiska vhodné. Preto je vždy dobré zhodnotiť, či sú práve pre nás vhodnou voľbou a zároveň ich konzumovať z rozumom a v rámci vyváženej a pestrej stravy. [19]

Rovnako by sme sa nemali zľaknúť ani záverov štúdií, ktoré naznačujú možné zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. V štúdiách sa často sleduje príjem sladidiel v diétnych nápojoch a podobných potravinách, s ktorými však idú bežne ruku v ruke aj nevhodné stravovacie návyky. Do hry sa tak dostáva obrovské množstvo premenných, ktoré môžu prispievať k horšej kondícii srdca a ciev, čo celú problematiku skresluje. [21]

Čo si z toho vziať?

Keď hľadáme náhradu cukru, umelé sladidlá sa ponúkajú ako výhodný pomocník. Kávu si môžeme osladiť napríklad kvapkami zo sukralózy či si kúpiť nápoj s obsahom aspartámu. Niekoho však pri tom môžu sprevádzať obavy, či sú tieto sladidlá bezpečné. Dobrou správou je, že sú poctivo kontrolované odbornými spoločnosťami a majú stanovené limity príjmu, ktoré je v bežnej strave prakticky nemožné prekročiť. Môžeme ich tak považovať za bezpečné a zároveň môžu byť dobrým spoločníkom napríklad pri chudnutí. Samozrejme, tak ako je to u všetkého, aj u nich sa hovorí o určitých negatívnych účinkoch. Preto je vhodné ich prijímať z rozumom a len ako spestrenie k zdravej strave.

Objasnili sme vám informácie ohľadom sladidiel? Ak vám článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať so svojimi známymi a priateľmi.

Zdroje:

[1] AHMAD, S.Y. et al. The Effects of Non-Nutritive Artificial Sweeteners, Aspartame and Sucralose, on the Gut Microbiome in Healthy Adults: Secondary Outcomes of a Randomized Double-Blinded Crossover Clinical Trial. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7694690/

[2] BERRY, C. et al. Sucralose Non-Carcinogenicity: A Review of the Scientific and Regulatory Rationale. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5152540/

[3] FITCH, C. - KEIM, K.S. Position of the Academy of Nutrition and Dietetics: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners. – https://www.jandonline.org/article/S2212-2672(12)00325-5/fulltext

[4] FITCH, S.E. et al. Use of acceptable daily intake (ADI) as a health-based benchmark in nutrition research studies that consider the safety of low-calorie sweeteners (LCS): a systematic map. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8138992/

[5] GARDNER, C. et al. Nonnutritive Sweeteners: Current Use and Health Perspectives. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3402256/

[6] CHEN, Y. et al. Role and Mechanism of Gut Microbiota in Human Disease. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8010197/

[7] MANDEL, I.D. - GROTZ, V.L. Dental considerations in sucralose use. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11887514/

[8] MORTENSEN, A. Sweeteners permitted in the European Union: safety aspects. – https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/17482970600982719

[9] NUTRITION, C. for F.S. and A. Aspartame and Other Sweeteners in Food. – https://www.fda.gov/food/food-additives-petitions/aspartame-and-other-sweeteners-food

[10] POZO, S. DEL et al. Potential Effects of Sucralose and Saccharin on Gut Microbiota: A Review. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9029443/

[11] STANHOPE, K.L. Sugar consumption, metabolic disease and obesity: The state of the controversy. – https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.3109/10408363.2015.1084990

[12] SYLVETSKY, A.C. et al. Development of Sweet Taste Perception: Implications for Artificial Sweetener Use. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28873386/

[13] WILK, K. et al. The Effect of Artificial Sweeteners Use on Sweet Taste Perception and Weight Loss Efficacy: A Review. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8954878/

[14] Acceptable daily intake of sweeteners in the EU | Knowledge for policy. – https://knowledge4policy.ec.europa.eu/health-promotion-knowledge-gateway/sugars-sweeteners-7_en

[15] WHO Aspartame hazard and risk assessment results released. – https://www.who.int/news/item/14-07-2023-aspartame-hazard-and-risk-assessment-results-released

[16] List of Classifications – IARC Monographs on the Identification of Carcinogenic Hazards to Humans. – https://monographs.iarc.who.int/list-of-classifications/

[17] International Sweeteners Association - Revised opinion on cyclamic acid and its sodium and calcium salts – https://www.sweeteners.org/scientific_studies/revised-opinion-on-cyclamic-acid-and-its-sodium-and-calcium-salts/

[18] WHO Sugars and dental caries. – https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/sugars-and-dental-caries

[19] WHO advises not to use non-sugar sweeteners for weight control in newly released guideline. – https://www.who.int/news/item/15-05-2023-who-advises-not-to-use-non-sugar-sweeteners-for-weight-control-in-newly-released-guideline

[20] PLAZA-DIAZ, J. et al. Plausible Biological Interactions of Low- and Non-Calorie Sweeteners with the Intestinal Microbiota: An Update of Recent Studies. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7231174/

[21] DEBRAS, C. et al. Artificial sweeteners and risk of cardiovascular diseases: results from the prospective NutriNet-Santé cohort. – https://www.bmj.com/content/378/bmj-2022-071204