Vitamín D a všetko, čo o ňom potrebujete vedieť

Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a prirodzene sa vyskytuje v niekoľkých potravinách. Je k dispozícii aj ako potravinový doplnok. Vytvára sa ale hlavne endogénne, keď sa ultrafialové lúče zo slnečného svetla dostanú do pokožky a vyvolajú syntézu vitamínu D. [1]

 


Už od počiatku staroveku ľudia vedeli o látke, dnes známej pod názvom vitamín D. Prvým odborným opisom deficitu vitamínu D bola rachitída, alebo tzv. krivica, zapísaná v 17. storočí Dr. Danielom Whistlerom (1645) a profesorom Francisom Glissonom (1650). Hlavným prelomom porozumenia krivice bol vývoj výživy ako experimentálnej vedy v rokoch 1910-1930. [2]


 

vitamín D - prečo ho potrebujeme?

 


“Podľa biochemikov je to vlastne hormón, ktorý sa vytvára v tele, keď je pokožka vystavená ultrafialovému žiareniu v slnečnom svetle. Vitamín D je rozpustený v tukoch a vytvára päť účinných látok..” [3]

 

Prečo je Vitamín D dôležitý?

1. Zohráva dôležitú úlohu v zdraví svalov a kostí. Nepomáha len pri vstrebávaní vápnika a fosforu z čreva, ale má priamy vplyv aj na svaly a kosti. Preto môže zabrániť a liečiť bolesti svalov, kostí, chronickú únavu a osteoporózu.

 

2. Môže zabrániť aj liečiť poruchy imunitného systému, akými sú astma, reumatoidná artitída, cukrovka 1. typu, Crohnova choroba alebo skleróza. Posilnením imunitného systému vitamínom D, môžeme zabrániť aj liečiť nachladnutia, chrípky a iné infekcie.

 

3. Reguluje rast normálnych aj nádorových buniek. Z tohto dôvodu môže hrať dôležitú úlohu v prevencií a liečbe rôznych druhov rakoviny, najmä rakoviny hrubého čreva, prostaty, pankreasu a prsníka.

 

4. Stimuluje produkciu inzulínu z buniek produkujúcich inzulín v pankrease. Tiež znižuje inzulínovú rezistenciu. Z tohto dôvodu môže vitamín D pomôcť v prevencií a liečbe cukrovky 2. typu.

 

vitamín D - prečo ho potrebujeme?


5. Potláča renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS). Renín je chemická látka zvyčajne vyrábaná v tele. Vedie k produkcii inej chemikálie, nazývanej angiotenzín, ktorý je zodpovedný za udržiavanie krvného tlaku. Angiotenzín tiež spôsobuje uvoľnenie látky, nazývajúcej aldosterón. Tá je tiež zapojená do udržiavania optimálneho krvného tlaku. Dohromady sa tento systém vzájomne prepojených chemických látok nazýva renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS). Ak je RAAS hyperaktívny, spôsobuje vysoký krvný tlak (hypertenzia), ochorenie obličiek a zlyhanie srdca. Vitamín D potláča RAAS, a vďaka tomu môže zabrániť hypertenzii, či iným závažným ochoreniam.

 

6. Má vplyv na normálnu funkciu pokožky, a preto môže byť užitočný pri liečbe kožných ochorení, ako je psoriáza.

 

7. Ovplyvňuje zdravie zubov, a preto je dôležitý pri prevencii mnohých dentálnych problémov.

 

8. Je nevyhnutný pre normálny vývoj a funkciu mozgu. Preto je dôležitý v prevencii a liečení neurologických porúch, ako je Alzheimerova, Parkinsonova choroba či autizmus. [4]

 

Aké sú teda najväčšie benefity vitamínu D?

  • u starších ľudí preukázateľne zlepšuje svalovú kontrolu
  • vitamín D je úzko spojený s výrazným znížením rizika rakoviny hrubého čreva a s niektorými možnými zníženia rizika u iných typoch rakoviny - napríklad rakoviny pľúc
  • preukázal sa ako významný ochranný faktor voči vývoju sklerózy multiplex
  • používa sa na vylepšenie nálady u ľudí trpiacich chronickými psychickými poruchami
  • potencionálny benefit má aj v regulovaní glukózy prostredníctvom podpory správnej funkcie pankreasu [4]
 
 
Vitamín D zdroje potravinové

 

Vitamín D a jeho zdroje

Mnoho ľudí počulo už o tom, že ho získavame zo slnka. Máme však  zo slnka dostatok vitamínu D?

 

Slnko

Slnko je hlavným zdrojom vitamínu D. Množstvo získaného vitamínu D zo slnka sa líši od človeka k človeku. Existuje niekoľko faktorov, ktoré toto množstvo ovplyvňujú:

 

Geografická poloha - to, kde žijete, určuje koľko vitamínu D môžete získať. Čím ďalej na sever sa od rovníka nachádzate, tým menšia je intenzita slnečného žiarenia. Preto si vaša pokožka tvorí menej vitamínu D, ak žijete v severských polohách.

 

Ročné obdobie a čas dňa - vaša pokožka môže tvoriť viac vitamínu D počas leta a menej v zime. Je to kvôli tomu, že v zimnom období dosiahne povrch Zeme menej slnečných lúčov. Najlepší čas pre syntézu vitamínu D je od 10:00 do 15:00.

  

vitamín D zo slnka

  

Opaľovacie krémy, znečistenie, tieň, sklenené okná, oblečenie - všetky tieto faktory znižujú množstvo UV žiarenia, ktoré vstúpi do kože, a preto znižuje normálnu produkciu vitamínu D kožou. Opaľovací krém s ochranným faktorom 8 alebo viac znižuje schopnosť pokožky tvoriť vitamín D o viac ako 95%. Oblačnosť, tieň a závažné znečistenie znižuje UV žiarenie až o 50%.

 

Vek - v porovnaní s mladým človekom, koža staršej osoby obsahuje oveľa menej 7-dehydrocholesterolu. Z toho dôvodu koža starších ľudí zvyčajne obsahuje približne 25% vitamínu D3.

 

Farba pokožky - farba našej pokožky pochádza z pigmentu v koži, zvaného melanín. Čím viac melanínu máte, tým tmavšia je farba vašej pokožky. Melanín slúži ako prírodná slnečná clona a blokuje slnečné lúče pred ich prechodom do hlbších vrstiev pokožky. Práve preto je tmavšia pokožka menej účinná pri syntéze vitamínu D zo slnka v porovnaní so svetlou pokožkou.

  

Strava

Medzi potraviny, ktoré prirodzene obsahujú vitamín D patria tučné ryby - losos, makrela a modré ryby. Vitamín D je tiež prítomný v malom množstve v zelenine, mäse a vo vaječných žĺtkoch.

 

Vitamín D v strave

 

Obsah vitamínu D v jednotlivých potravinách

 V 100g potraviny
Vitamín D
v medzinárodných
jednotkách (IU)
Rybí tuk 16 000 000
Kakaové maslo 120 000
Sleď 48 000
Tuniak 30 000
Kakao v prášku 6 000
Losos 4 000
Sardinky v oleji 3 000
Žĺtok 2 000
Huby 2 000
Smotana 200
Pečeň 40
Maslo 30
Mlieko 30

[5]

 

Vitamín D a doplnky výživy

V doplnkoch výživy je vitamín D k dispozícii v dvoch formách -  D2 (ergokalciferol) a vitamín D3 (cholekalciferol), ktoré sa chemicky líšia iba v ich štruktúre bočného reťazca. Vitamín D2 je vyrobený UV žiarením ergosterolu v kvasinkách. Vitamín D3 je vyrábaný ožiarovaním 7-dehydrocholesterolu z lanolínu a chemickej premeny cholesterolu. Môže sa zdať, že vitamíny D2 a D3  sú v nutričných hodnotách rovnaké, ale pri vysokých dávkach je vitamín D2 menej účinný. D3 je živočíšna forma a D2 je rastlinná forma vitamínu D. Vitamíny D2 a D3 nie sú biologicky aktívne, musia byť upravené v tele aby mali vplyv. [6]


Vitamín D - Doplnok výživy

 

Komu najčastejšie chýba vitamín D?

• športovcom

• tehotným a dojčiacim ženám

• deťom

• ženám v menopauze

• ľuďom, ktorí majú stravu chudobnú na vitamín D

• ľuďom s obličkovými problémami

 

Koľko vitamínu D potrebujeme?

Odporúčaný denný príjem alebo Recommended Dietary Allowance (RDA) je priemerná denná dávka, dostatočná na to, aby spĺňala požiadavky živín takmer všetkých zdravých ľudí.

 

Odporúčaná denná dávka (RDA) pre vitamín D

Je uvedená v medzinárodných jednotkách (IU) a v mikrogramoch (mcg); biologická aktivita 40IU sa rovná 1 mcg. 

 

Vek

Muži

Ženy

0 - 12 mesiacov

400 IU (10 mcg)

400 IU (10 mcg)

1 - 13 rokov

600 IU (15 mcg)

600 IU (15 mcg)

14 - 18 rokov

600 IU (15 mcg)

600 IU (15 mcg)

19 - 50 rokov

600 IU (15 mcg)

600 IU (15 mcg)

51 - 70 rokov

600 IU (15 mcg)

600 IU (15 mcg)

nad 70 rokov

800 IU (20 mcg)

800 IU (20 mcg)

 

Predávkovanie vitamínom D

Užívanie veľmi vysokej dennej dávky vitamínu D, napríklad 50 alebo viac-násobok odporúčanej dennej dávky po dobu niekoľkých mesiacov môže vyvolať toxicitu. Medzi skoré príznaky patrí strata chuti do jedla, nevoľnosť a zvracanie, nadmerný smäd, slabosť, nervozita a vysoký krvný tlak.

 

Nadmerné množstvo môže tiež zvýšiť vápnik v krvi, čo by viedie k cievnej a tkanivovej kalcifikácii, s následným poškodením srdca, ciev a obličiek. Použitie doplnkov vápnika (1000 mg / deň) a vitamínu D (400 IU) u žien po menopauze bolo spojené so 17% nárastom rizika vzniku obličkových kameňov v priebehu 7 rokov. Nadmerné množstvo opaľovania nezapríčiňuje toxicitu vitamínom D. Prijať toľko vitamínu D z potravy, aby zapríčinil toxicitu, je však  veľmi nepravdepodobné[6]

 

vitamín D - predávkovanie, je to možné?

 

Objav Vitamínu D

Moderná história vitamínu D začala v polovici roku 1800, kedy bolo zaznamenané, že deti žijúce v meste mali väčšiu pravdepodobnosť krivice než tie, ktoré žijú na vidieku. O pol storočia neskôr oznámil  vedec Palm, že deti vychovávané v teplejšej klíme nemali prakticky nikdy vyvinutú krivicu.

   

Iní vedci poznamenali, že ľudia s rakovinou kože mali nižší výskyt iného typu rakoviny a tiež nižšiu celkovú úmrtnosť zo všetkých interných ochorení rakoviny v slnečnejších oblastiach. Tieto pozorovania boli takmer bez povšimnutia, a údaje stagnovali až do roku 1970, kedy boli vytvorené mapy s mierou úmrtnosti na rakovinu. Štúdiou týchto máp preukázali Cedric a Frank Garland z Johns Hopkins Univerzity silný latitudiálny prechod k miere úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva v roku 1980. Predpokladali, že vyššie hladiny zlúčenín vitamínu D a príjmu vápnika u ľudí na juhu boli zodpovedné za nižší výskyt rakoviny. Edward Gorham a jeho kolegovia vykonali štúdie, v ktorých zistili sérum zlúčeniny vitamínu D spôsobujúce zníženie rizika rakoviny. William B. Grant potom uskutočnil početné ekologické štúdie, kde rozšíril teóriu vitamínu D aj u iných druhov rakoviny. [7]

   

Vitamín D - prečo užívať?

  

 

Deficit Vitamínu D alebo “Anglická choroba”

Sir Edward Mellanby (Veľká Británia)  bol znepokojený z extrémne vysokého výskytu krivice v Spojenom Kráľovstve, a to najmä v Škótsku. V skutočnosti je táto choroba stále známa ako “Anglická choroba”. Po prezretí prác McColluma, sa Sir Mellanby rozhodol, že krivica môže byť spôsobená diétnym nedostatkom.

 

Využil stravu, ktorú denne spotrebovali občania Škótska, ktorí mali najvyšší výskyt krivice. Ich strava obsahovala najmä ovsené vločky. Túto stravu vyskúšal na svojich psoch, ktoré držal v uzavretých priestoroch a mimo dosahu slnečných lúčov. Psi si vyvinuli krivicu, ktorá bola identická s ľudským ochorením. Sir Mellanby vyliečil ochorenie olejom z treščej pečene, a predpokladal, že možno vitamín A je zodpovedný za prevenciu krivice. McCollum si toto zistenie všimol a rozhodol sa otestovať predpoklad, že vitamín A je zodpovedný za uzdravenie krivice. Cez olej treščej pečene vložil kyslík, ktorý zničil vitamín A, a tým už tento liek nebol schopný zabrániť nedostatku vitamínu A, ale mal schopnosť liečiť krivicu. McCollum prišiel k záveru, že faktorom, ktorý lieči krivicu je nový vitamín, ktorý sa nazýva vitamín D. [8]

 

Krivica - deficit vitamínu D

 

Nové tvrdenia o vitamíne D

Vitamín D je v skutočnosti hormón. Produkuje sa v koži z 7-dehydrocholesterolu (provitamín D3), ktorý je odvodený z cholesterolu. To je dôkazom, že cholesterol nie je len zdraviu škodlivý. Faktom je, že cholesterol je predstupňom pre väčšinu hormónov v tele.

 

Objavom o tom, že vitamín D je hormón, pomohol vedcom zistiť jeho hlavný účinok, ktorým je absorpcia vápnika a fosforu z čriev.

 

Za posledných 20 rokov prešli naše vedomosti o vitamíne D revolučnými zmenami. Vitamín D hrá dôležitú úlohu v normálnom fungovaní všetkých systémov v tele, akými sú napríklad regulácia bunkového rastu, diferenciáciu buniek do špecializovanej bunky a nakoniec smrť bunky, regulácia imunitného, kardiovaskulárneho a pohybového systému a metabolizmu inzulínu.

 

Rovnako ako iné hormóny, vitamín D uplatňuje svoje biologické účinky prostredníctvom špecifickej chemickej štruktúry vo vnútri bunky, tzv. receptoru vitamínu D (VDR), ktorý bol zistený takmer v každom tkanive v tele. VDR je prítomný vo vnútri jadra bunky. Potom, čo sa vitamín D naviaže na svoj receptor, môže vplývať na rôzne gény. Univerzita McGill v Kanade odhalila, že vitamín D môže ovplyvniť viac ako 900 génov, či už priamo alebo nepriamo. Týmto spôsobom reguluje širokú škálu fyziologických procesov vo vnútri bunky.

 

Vedci zistili, že nedostatok vitamínu D je oveľa častejší, než sa predpokladalo. V skutočnosti dosiahol pandemických rozmerov po celom svete. Čiastočne vysvetľuje epidémiu chronickej únavy, osteoporózu, srdcové ochorenia, hypertenziu, cukrovku, rakovinu, astmu a ďalšie imunologické ochorenia. Správna suplementácia vitamínu D môže pomôcť zabrániť, ako aj liečiť väčšinu týchto ochorení. Bohužiaľ väčšina lekárov neberie vitamín D vážne, aj kvôli tomu, že sa mylne nazýva vitamínom. Nazývanie hormónu vitamínom je závažná chyba, ktorá, žiaľ, pokračuje do dnešnej doby. [4]

 

Vitamín D je jedným z najdôležitejších biologických regulátorov metabolizmu vápnika. Spolu s dvoma peptidovými hormónmi -  kalcitonín a parathormón, je vitamín D zodpovedný za udržiavanie rovnováhy vápnika. Tieto tri látky zohrávajú dôležitú úlohu tiež pri homeostáze fosforu. [9]

 

vitamín d zo slnka

 

Výskumné zistenia o vitamíne D

V roku 1923 Goldblatt a Soames jednoznačne identifikovali, že keď bol prekurzor vitamínu D v koži (7-dehydrocholesterol) vystavený slnečnému žiareniu alebo ultrafialovému svetlu, boli vytvorené látky ekvivalentné k vitamínu rozpustnému v tukoch. Hess a Weinstock potvrdili výrok - “svetlo sa rovná vitamínu D”. Vyrezali malú časť kože, ožiarili ju ultrafialovým svetlom, a potom ňou kŕmili skupinu potkanov s krivicou. Ožiarená koža poskytla absolútnu ochranu proti krivici, zatiaľ čo neožiarená, neposkytla žiadnu ochranu. Je zrejmé, že tieto zvieratá boli schopné vyrábať si UV žiarením dostatočné množstvo vitamínu D, čo naznačuje, že sa nejedná o diétny nedostatok.

 

Chemická štruktúra týchto D vitamínov bola stanovená v roku 1930 v laboratóriu profesora Adolfa Otto Reinhold Windausa na Univerzite v Gottingene v Nemecku. Profesor Windaus mal 55 doktorantov a chemikov pracujúcich na projekte “vitamín D”. Pre jeho prácu na seroloch a ich vzťahu k vitamínom dostal v roku 1928 Nobelovu cenu za chémiu.

 

Vitamín D2, ktorý môže byť vyrobený ultrafialovým žiarením ergosterolu, bol chemicky charakterizovaný v roku 1932. Vitamín D3 bol chemicky charakterizovaný až od roku 1936, kedy to bolo preukázané výsledkom ultrafialového žiarenia 7-dehydrocholesterolu. [2]

 

V roku 1952 sa podarilo dvojici Carlsson a Bauer zistiť, že vitamín D pôsobí viac  na mobilizáciu vápnika z kostí do zásobníka plazmy, než na vklad minerálnych látok do kosti. Nejde však o odvápnenie kostí. Vitamín D zohráva dôležitú úlohu v udržiavaní hladiny vápnika v sére, ktoré je požadované nielen pre mineralizáciu kostry, ale aj pre neuro-musculárne funkcie. Tento objav definoval nový využite vitamínu D vo zvýšení sérovej koncentrácie vápnika. [8]

 

Veríme, že prostredníctvom tohto článku sme vám priblížili vitamín D a jeho účinky na ľudský organizmus. Používate ho aj vy? V prípade, ak sa vám článok páčil, podporte ho zdieľaním.

 

ZDROJE:

[1] Ryan Andrews, All About Vitamin D, [webová stránka], 2016, https://www.precisionnutrition.com/all-about-vitamin-d, (naposledy zobrazené 5.7. 2016).

[2] University of California, Vitamin D, [webová stránka], 2011, https://vitamind.ucr.edu/about/, (naposledy zobrazené 5.7. 2016).

[3] Jarmila Madžuková, Liečivá sila vitamínov a minerálnych látok, Bratislava, Príroda, s.r.o., 2014.

[4] Sarfraz Zaidi, Power of Vitamin D, United States of America, Sarfraz Zaidi, 2013., https://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD-HealthProfessional/

[5] Bianka Stuppacherová, Slnečný vitamín D nám v zime chýba, [webová stránka], 2013, https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/302456-slnecny-vitamin-d-nam-v-zime-chyba/,  (naposledy zobrazené 5.7. 2016).

[6] National Institutes of Health, Vitamín D, [webová stránka], 2016, https://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD-HealthProfessional/,  (naposledy zobrazené 5.7. 2016).

[7] Mohr SB, A brief history of vitamin d and cancer prevention, [webová stránka], 2009, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19185802, (naposledy zobrazené 5.7. 2016).

[8] Hector F DeLuca,History of the discovery of vitamin D and its active metabolites, [webová stránka], 2014, https://www.nature.com/bonekeyreports/2014/140108/bonekey2013213/full/bonekey2013213.html, (naposledy zobrazené 5.7. 2016).

[9] Anthony W.Normani, Vitamin D: The calcium homeostatic steroid hormone, 111 Fifth Avenue, New York, Academic Press, 1979.