Prihlásiť
Ako čítať etikety na potravinách a na čo si dať pozor?

Ako čítať etikety na potravinách a na čo si dať pozor?

Poznáte ten zmätený pocit, ktorý sa objaví, keď v supermarkete vyberiete z regálu potravinu a snažíte sa rozlúštiť, čo sa píše na jej obale? Pozeráte sa na malé písmo, nespočetné množstvo čísel, neznámych slov a toľko príťažlivých značiek či tvrdení, až sa vám z toho točí hlava. Niet divu, že to častokrát vzdáte a skrátka kúpite to, čo vám chutí. Označovanie potravín je celkom veľká veda. Preto si v dnešnom článku povieme, ako sa v tom vyznať a čítať obaly potravín.

Má výrobca voľnú ruku v označovaní potravín?

Veľa ľudí si myslí, že obaly potravín sú výhradne v rukách výrobcu a jeho fantázie. Nie je to však pravda. Označovanie potravín totiž podlieha pomerne prísnej legislatíve, ktorá diktuje povinnosti a pravidlá. Európska únia určuje predpisy, ktoré platia pre všetky jej členské štáty. Jednotlivé krajiny však môžu mať ešte svoje dodatočné pravidlá, ktoré si stanovili sami. [8]

Čo sledovať na obale a ako sa vyznať v označovaní potravín?

1. Zloženie potraviny

Prvým krokom pri rozhodovaní o kúpe potraviny by mala byť určite kontrola zloženia. V zložení sú zložky uvedené v zostupnom poradí. To znamená, že na prvom mieste je vždy tá, ktorej je v potravine najviac. Prvé miesta v zozname vám prezradia, či sa jedná o vhodnú potravinu alebo nie. [18]

Všímajte si tiež počet zložiek v zozname. Čím je zloženie dlhšie, tým viac bola potravina spracovaná. Dlhý obsah zložiek býva častokrát plný zbytočných prídavných látok. Cieľom by malo byť kupovať čo najmenej priemyselne spracované potraviny.

V tabuľke si porovnáme zloženie dvoch variant ovsenej kaše. Ktorú bežne konzumujete vy?

Doma varená kaša z ovsených vločiekKupovaná sladená instantná ovsená kaša
čisté ovsené vločky 
mlieko/ jogurt/ srvátkový proteín
čerstvé alebo lyofilizované ovocie
orechy natural
ovsené vločky 50 %, sušený mliečny výrobok (laktóza, mliečna bielkovina, čiastočne stužený sójový olej, mliečny tuk, glukózový sirup), fruktóza, kukuričný škrob, mrazom sušené maliny, soľ, aróma, kyselina citrónová

Instantné ovsené kaše sa častokrát tvária ako skvelý variant raňajok. V skutočnosti si ale vo väčšine prípadov kupujete koktejl zbytočných prídavných látok, ktoré v tomto pokrme nemajú čo robiť. Existujú aj výnimky, ale tie objavíte len po prečítaní zloženia. Vždy však urobíte lepšie, keď si vyhradíte 5 – 10 minút času a uvaríte samotné ovsené vločky (prípadne zalejete vriacou vodou) a dochutíte ich podľa svojich preferencií. Nakoniec tak získate nielen lepšie zloženie, ale aj dlhší pocit sýtosti, lebo kaša bude obsahovať väčšie množstvo bielkovín a vlákniny. Podobný prístup platí u akýchkoľvek pokrmov a potravín. Čím majú jednoduchšie zloženie, tým lepšie pre vás.

Ovsená kaša

2. Tabuľka nutričných hodnôt

Tabuľka nutričných hodnôt je veľmi podstatná časť obalu, pretože vám hovorí, ako energeticky a nutrične bohatá je daná potravina. Na obale musí byť povinne uvedená energetická hodnota. Uvádza sa v kilokalóriách (kcal) a kilojouloch (kJ), pričom 1 kcal = 4,2 kJ. Pod tabuľkou zároveň nájdete referenčnú hodnotu príjmu energie pre priemerného dospelého človeka, ktorá predstavuje 2 000 kcal (8 400 kJ). Ďalej tam vždy nájdete množstvo sacharidov, cukrov, bielkovín, tuku, nasýtených mastných kyselín a soli. Nepovinné, ale často uvádzané údaje sú vláknina, polyalkoholy, mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny atď. [18]

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

Množstvo na 100 g alebo jednu porciu?

Ako prvé si vždy všímajte, na aké množstvo potraviny sú dané hodnoty energie a živín uvedené. Typicky je to na 100 g alebo 100 ml potraviny, ale môže sa stať, že výrobca uvedie aj množstvo na jednu porciu (napríklad 50 g). Porcia uvedená na obale však nemusí byť vaša bežná porcia. 

Napríklad raňajkové cereálie majú bežne stanovenú porciu 30 g. Energetická hodnota tejto porcie môže byť okolo 130 kcal. Väčšine z vás by to však na raňajky pravdepodobne nestačilo, preto si naložíte dvojnásobnú porciu (60 g). Príjem energie z raňajkových cereálií sa tak zrazu vyšplhá na 260 kcal, čo je 13 % referenčného denného príjmu energie.

Vždy sa preto uistite, koľko energie je v 100 g potraviny, akú veľkosť porcie uvádza výrobca a koľko si na tanier nakladáte vy. 

Tabuľka nutričných hodnôt

Sacharidy

Sacharidy sú jedna veľká skupina živín, ktorá sa rozdeľuje na polysacharidy, oligosacharidy, disacharidy a monosacharidy

  • Monosacharidy sú najjednoduchšia forma sacharidov. Sú tvorené iba jednou molekulou sacharidu. Jedná sa napríklad o glukózu, fruktózu či galaktózu. Monosacharidy sa vstrebávajú z tráviaceho traktu do krvi najrýchlejšie. 
  • Disacharidy sa skladajú z dvoch monosacharidov. Je to napríklad sacharóza (repný a trstinový cukor) či laktóza (mliečny cukor).
  • Oligosacharidy tvorí 2 až 10 monosacharidov (patria medzi ne aj disacharidy).
  • Polysacharidy, inak nazývané aj komplexné sacharidy, sú tvorené dlhými reťazcami molekúl monosacharidov. Typickým polysacharidom v našej strave je škrob, ktorý je poskladaný z molekúl glukózy. V porovnaní s ostatnými sacharidmi trvá trávenie polysacharidov dlhšiu dobu, vďaka čomu nás lepšie zasýtia a zároveň pomáhajú udržať stabilnú hladinu cukru v krvi. Polysacharidy by mali tvoriť 45 – 60 % celkového denného energetického príjmu. [4]

Disacharidy a monosacharidy poznáme aj pod názvom cukry. Množstvo sacharidov uvedené v tabuľke nutričných hodnôt v sebe skrýva všetky tieto podskupiny. 

na 100 g potraviny
Sacharidy50 g
– z toho cukry20 g

Povinnosťou výrobcu je uvádzať aj množstvo obsiahnutých cukrov. Znázornená tabuľka nám hovorí, že celkové množstvo sacharidov v potravine je 50 g (na 100 g). Z toho 20 g z celkových 50 g tvoria cukry (monosacharidy a disacharidy). Zvyšných 30 g teda tvoria polysacharidy a iné typy sacharidov. 

Denný príjem cukru by nemal presiahnuť 10 % celkového denného príjmu energie. V tomto množstve je obsiahnutý cukor, ktorý je do potravín pridaný, ale aj ten, ktorý sa v nich vyskytuje prirodzene (napr. cukor v ovocí či mliečnych výrobkoch). [2]

Čítanie tabuľky vždy dopĺňajte informáciami zo zloženia, aby ste vedeli, o aký zdroj cukru sa jedná. Ideálne je, keď väčšina cukru pochádza z ovocia. Naopak, snažte sa obmedzovať potraviny, ktoré sú sladené glukózovým alebo fruktózovým sirupom. Je napríklad oveľa výhodnejšie kúpiť si biely jogurt namiesto sladkého a ochutiť si ho obľúbeným ovocím. Nielenže do seba dostanete vyššie množstvo vitamínov, ale aj vás lepšie zasýti.

Nákup potravín

Tuky

Táto hodnota udáva celkové množstvo tuku v potravine. To zahŕňa obsah nasýtených aj nenasýtených tukov. 

na 100 g potraviny
Tuky34 g
– z toho nasýtené mastné kyseliny19 g

Táto hodnota udáva podiel nasýtených mastných kyselín z celkového množstva tuku. Ich množstvo by nemalo tvoriť viac ako 10 % nášho celkového denného príjmu energie. Nadmerný príjem nasýtených mastných kyselín totiž zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.

Sledujte obsah tuku na údeninách, mliečnych výrobkoch a iných balených živočíšnych produktoch. Buďte však ostražití aj pri kúpe rôznych sušienok, čokolád a iných cukrovinkách. Tieto potraviny často obsahujú kokosový alebo palmový tuk, ktoré sú tiež zdrojom nasýtených mastných kyselín. Prekvapilo by vás, koľko tuku môže obsahovať balenie sušienok namočených v čokoláde. V 100 g sa môže skrývať až 28 g tuku, z čoho polovicu tvorí nasýtený tuk.

Transmastné kyseliny

Konzumácia transmastných kyselín (TMK) zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Ich prirodzeným zdrojom sú tkanivá prežúvavcov, ale vznikajú aj pri priemyselnom spracovaní tukov. Práve TMK vznikajúce nesprávnou technologickou úpravou sú rizikové. Ich zdrojom sú čiastočne stužené tuky, ktoré sa typicky nachádzajú napríklad v lacných cukrovinkách, lístkovom ceste, nekvalitných čokoládových polevách, náhradách čokolády apod. Tento údaj však na obaloch potravín nenájdete. O to viac preto dbajte na čítanie zloženia a vyhýbajte sa tým potravinám, ktoré obsahujú čiastočne stužený tuk. Úspešne tak z jedálničku odstránite najväčšie zdroje transmastných kyselín. [1]

Čítanie tabuľky nutričných hodnôt

Soľ

Denne by sme nemali prijať viac ako 5 g soli. Je jednoduché túto hranicu prekročiť, preto treba nielen obmedzovať solenie pri varení a príprave pokrmov, ale aj sledovať obsah soli v potravinách.   

Potraviny s vysokým obsahom soli: 

  • plesňové syry, syry typu balkán, jadel, korbáčiky apod. (hermelín má až 1 g soli na 100 g)
  • šunky, párky, salámy a iné údeniny (100 g párkov obsahuje až 2 g soli)
  • pečivo, najmä druhy posypané soľou (obľúbená kaiserka obsahuje až 1 g soli)
  • polotovary
  • raňajkové cereálie

3. Zložky so symbolom E

Látky označené písmenom “E” a  nasledujúcimi tromi číslicami, bežne nazývané “Éčka”, sú pravdepodobne najväčší strašiak na obaloch potravín. Za týmto označením sa skrývajú prídavné látky, ktoré sa pridávajú do potraviny s cieľom zvýšiť jej kvalitu – zlepšiť farbu, vôňu, predĺžiť trvanlivosť apod. Jedná sa napríklad o farbivá, sladidlá, konzervanty, želírujúce látky apod. 

Sú považované za “chémiu” a vo veľkom sa tak darí potravinám, ktoré sú údajne “bez éčok”. Písmeno “E” nám pritom hovorí, že takto označená látka je bezpečná a spĺňa európske predpisy. Každé “Éčko”, ktoré sa na potravine objaví, prešlo rozsiahlymi testami a bolo schválené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). [11]

Svoj symbol “E” majú aj niektoré antioxidanty, vitamíny, prírodné farbivá, polyalkoholy používané ako sladidlá apod. Uvedieme si príklady:

  • Kurkumín (E100), prirodzene obsiahnutý v kurkume, sa používa ako farbivo.
  • Chlorofyl (E140) je pigment, ktorý dodáva rastlinám (nielen tým nejedlým, ale napríklad aj šalátom) ich zelenú farbu. Tiež sa používa ako farbivo.
  • Kyselina askorbová, inak nazývaná vitamín C (E300), hrá v potravine rolu antioxidantu.
  • Guarová guma (E412) je vláknina prirodzene sa vyskytujúca v guarových bôboch (strukovina pochádzajúca z Ázie). V potravinách slúži ako emulgátor a zahusťovadlo. [7]

Aj obyčajný “prírodný” banán je prakticky plný chémie. Obsahuje napríklad:

  • cukor (glukózu, fruktózu, atď.), škrob
  • aminokyseliny (kyselina glutámová, kyselina asparágová, lyzín, arginín, valín, atď.)
  • mastné kyseliny (kyselina linolová, kyselina stearová, kyselina olejová, atď.)
  • riboflavín, ktorý slúži ako farbivo
  • chuť a farbu mu dodávajú napríklad 3-methylbut-1-yl, 2-methylbut-1-yl, ethyl butonát, pentyl acetát a veľa ďalších 

Keď zalovíte v pamäti, určite si spomeniete, že všetky tieto látky sa spomínali na hodinách chémie. Chemické zlúčeniny nevznikajú iba v laboratóriách. V prvom rade ich tvorí samotná príroda a sú doslova vo všetkom “prírodnom”, čo okolo seba máme. Určite sa ich teda nemusíte báť.

Banány

4. Obsah alergénov

Ak máte potravinové alergie, táto časť je pre vás pravdepodobne najdôležitejšia. Alergény sú v zložení potraviny vždy odlíšené od ostatných zložiek. Napríklad sú napísané iným typom písma, sú zvýraznené, majú inú farbu alebo sa líšia farbou pozadia. Keď sa však alergén spomína v názve potraviny (napr. mliečna ryža, kde je alergén mlieko), nemusí byť uvedený v zozname. [18]

Oficiálny zoznam alergénov obsahuje 14 položiek: 

  • obilniny obsahujúce lepok
  • kôrovce
  • vajcia
  • ryby
  • arašidy
  • sója
  • mlieko
  • škrupinové plody
  • zeler
  • horčica
  • sezam
  • oxid siričitý a siričitany
  • lupina
  • mäkkýše. [18]

Ako rozumieť tomu, že potravina obsahuje stopy alergénu?

Často sa stretnete s tým, že potravina obsahuje “stopy” nejakého alergénu, napríklad “stopy lepku”. Týmto nám výrobca hovorí, že potravina je vyrobená v závode, kde sa pracuje s daným alergénom a je možné, že je ním kontaminovaná. Napríklad výrobok obsahujúci iba bezlepkové suroviny sa môže vyrábať na mieste, kde sa spracováva aj pšenica (obsahuje lepok). Vtedy výrobca na obal uvedie, že sa v potravine môžu nachádzať stopy lepku. Jedná sa o množstvo, ktoré výrobca nebol schopný zistiť svojimi používanými laboratórnymi metódami a preto tam tieto alergény uvádza preventívne.

5. Dátum minimálnej trvanlivosti a dátum použiteľnosti

Možno ste si doteraz mysleli, že tieto dve rôzne označenia dátumu znamenajú to isté. Nie je to však pravda.

  • Dátum minimálnej trvanlivosti sa používa u trvanlivých potravín, ako sú cestoviny, konzervované potraviny, cereálie apod. Tieto potraviny je možné konzumovať aj po uvedenom dátume. Predajca ich však môže predávať len vtedy keď uvedie, že uplynul dátum trvanlivosti a predaj oddelí od ostatných potravín. 
  • Dátum použiteľnosti (často napísaný ako “spotrebujte do”) nájdete na potravinách, ktoré sa rýchlo kazia. Sú to napríklad mliečne výrobky alebo údeniny. Po uplynutí tohto dátumu už potravina nie je považovaná za bezpečnú. [18]

Ak sa chcete dozvedieť viac o trvanlivosti a skladovaní potravín, prečítajte si článok Ako správne skladovať potraviny, aby vydržali čo najdlhšie.

Skladovanie potravín

6. Značky kvality

Určite ste si všimli, že potraviny sú často označené rôznymi farebnými značkami. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o marketingový ťah, ale v skutočnosti sa jedná o označenia, ktoré zaručujú kvalitu potraviny. Sú udeľované štátnymi inštitúciami alebo súkromnými organizáciami na základe určitých kritérií – nutričná hodnota potraviny, pôvod používaných surovín, technológia výroby apod. Zároveň však existujú značky, ktoré nie sú nič iné ako marketingový ťah, preto je výhodné vedieť, kto stojí za daným logom. 

Značky udeľované Európskou úniou

V Európskej únii je zavedený tzv. Systém chránených zemepisných označení, ktorý zahŕňa tri značky kvality potravín.

Zaručená tradičná špecialita (Traditional Speciality Guaranteed)

Takto sa označujú potraviny, ktoré sa dlhodobo vyrábajú tradičnými postupmi a pri ich výrobe sa používajú tradičné suroviny. [12]

Aké potraviny majú napríklad toto označenie?
  • Slovensko: Bratislavský rožok, Spišské párky
  • Česká republika: Pražská šunka
  • Polsko: Staropoľská klobása
  • Maďarsko: tvaroh, pagáče
  • Taliansko: pizza, Mozzarella [15,21]
Zaručená tradičná špecialita (anglicky Traditional Speciality Guaranteed)

Chránené označenie pôvodu (Protected Designation of Origin)

Aby mohla byť potravina takto označená, musí celá jej produkcia prebehnúť v regióne, odkiaľ pochádza. Potravina musí mať zároveň vlastnosti špecifické pre túto oblasť. [12]

Aké potraviny majú toto označenie?
  • Slovensko: Žitavská paprika
  • Česká republika: Český kmín, Pohořelický kapor
  • Rakúsko: Tirolský sivý syr, Vorarlberský horský syr
  • Grécko: syr Feta
  • Poľsko: Podhalanska bryndza, oštiepok [10]
Chránené označenie pôvodu (anglicky Protected Designation of Origin)

Chránené zemepisné označenie (Protected Geographical Indication)

Toto označenie nám hovorí, že aspoň jedna fáza produkcie (výroba, spracovanie, apod.) prebehla v regióne, odkiaľ potravina pochádza. Aj tieto potraviny musia byť typické pre určitú oblasť. [12]

Aké potraviny majú toto označenie?
  • Slovensko: Skalický trdelník, Slovenská parenica
  • Česká republika: Olomoucké syrečky, Pardubický perník. 
  • Taliansko: Prosciutto
  • Rakúsko: Marchfeldská špargľa [10,13,23]
Chránené zemepisné označenie (anglicky Protected Geographical Indication)

Ďalšie medzinárodné označenia

Nutri-score

Na obaloch potravín sa v poslednej dobe začalo objavovať označenie pripomínajúce semafor. Nutri-score pochádza z dielne Francúzov a aktuálne sa používa v niektorých európskych krajinách (okrem Francúzska napríklad v Taliansku, Holandsku, Belgicku, atď.). Zároveň sa diskutuje o tom, že by mohlo byť časom zavedené vo všetkých krajinách Európskej únie. Tento systém hodnotí potravinu na základe obsahu energie a živín. Za obsah energie a živín sa pripočítavajú a odpočítavajú body, pričom výsledok je vypočítaný pomocou vedeckého algoritmu. Konečné hodnotenie vidí zákazník vo forme zvoleného písmena a farby. Písmeno A a tmavozelená farba predstavujú najlepšie hodnotenie, zatiaľ čo najhorší výsledok je písmeno E a červená farba.  NutriScore pomáha ľuďom jednoducho a názorne orientovať sa vo výbere potravín. [19,20]

Nutri-score

Biopotraviny

Potravina označená logom alebo nápisom bio nie je automaticky zdravšia a nemá lepšie nutričné hodnoty ako “nebio” potravina. Toto označenie znamená, že potravina je produktom ekologického poľnohospodárstva a bola vyprodukovaná za prísnych a kontrolovaných podmienok. 

Príklady pravidiel ekologického poľnohospodárstva:
  • Je zakázané používať syntetické hnojivá, pesticídy apod.
  • Dbá sa na pohodu chovaných zvierat – musia mať dostatočný životný priestor, zázemie pre oddych, dostatok kvalitného krmiva apod. 
  • Používanie antibiotík je obmedzené na prípady, kedy to je nevyhnutné pre zdravie zvieraťa. [3]

V našich obchodoch môžete nájsť národné alebo európske označenie biopotravín.

Národné označenie biopotravín
Európske označenie biopotravín

Potravina je naozaj bio jedine vtedy, keď obsahuje jednu z týchto značiek. České biopotraviny musia mať na obale obe označenia. Pre biopotraviny z dovozu je české označenie dobrovoľné. Ak je potravina označená ako natural, eko, organic apod., nejedná sa o biopotraviny. 

Regionálne značky kvality

Jednotlivé krajiny majú okrem spomínaných európskych aj svoje vlastné značky kvality. Na Slovensku je to napr. Značka kvality, v Českej republike sa stretnete s Regionálnou potravinou, Českou potravinou, označením Klasa, Vím co jím apod. 

Značka kvality

Výrobok označený touto značkou musí byť zo 75 % vyrobený z domácich surovín a všetky fázy jej výroby musia prebiehať na Slovensku. Značka je udeľovaná Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. [6]

Značka kvality

Regionálna potravina

Značku udeľuje Ministerstvo poľnohospodárstva ČR. Označuje potraviny, ktoré sú vyrobené z lokálnych surovín a spôsobom výroby alebo receptúrou musia charakterizovať oblasť, odkiaľ pochádzajú. [16]

Regionálna potravina

Česká potravina

Touto značkou môžu byť označené potraviny, ktoré sú vyrobené v Českej republike a spĺňajú stanovený podiel českých surovín. Udeľovanie značky je v rukách Ministerstva poľnohospodárstva ČR. [22]

Česká potravina

Klasa

Značka s červeno-modrým písmenom A je tiež udávaná ministerstvom poľnohospodárstva ČR. Potravina s týmto označením musí byť niečím výnimočná v porovnaní s ostatnými potravinami, napríklad zložením, technológiou výroby, obsahom niektorých látok apod. [14]

Klasa

Vím co jím

Logo s modrou fajkou je potravinám udeľované na základe ich nutričných hodnôt. Potravina musí spĺňať kritériá v obsahu nasýtených mastných kyselín, transmastných kyselín, cukru, soli a u niektorých potravín aj vlákniny a energetickej hodnoty. Iniciatíva Vím, co jím je súčasťou globálneho programu The Choices International Foundation, ktorý vznikol na podnet Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. [5]

Vím co jím

7. Zdravotné a výživové tvrdenia

Pod týmto názvom sa skrývajú všetky tie vety na obaloch potravín, ktoré vám oznamujú, že potravina má vysoký obsah bielkovín a vlákniny alebo nízky obsah tuku. Drvivá väčšina z nich nie je marketingový ťah, ako si mnohí myslia, ale označenie založené na legislatíve o označovaní potravín. Schvaľovanie týchto tvrdení je v rukách Európskej komisie. Na obale sa môžu objaviť len ak potravina spĺňa prísne podmienky. Ak to výrobca nedodrží, hrozí mu zákaz predaja potraviny alebo pokuta.

Výživové tvrdenia

Sú zamerané na obsah živín v potravine. Na obale môžu byť uvedené len v prípade, že potravina má prospešné výživové vlastnosti a spĺňa kritériá pre obsah živiny, ktorej sa tvrdenie týka. 

Na obale môžete napríklad nájsť:

  • S nízkym obsahom tuku: Tvrdenie sa môže uvádzať len vtedy, keď potravina nemá viac ako 3 g tuku na 100 g alebo 1,5 g tuku na 100 ml. 
  • Bez cukru: Môže byť na obale len vtedy, keď výrobok neobsahuje viac ako 0,5 g cukru na 100 g alebo 100 ml.
  • Bez prídavku cukru: Výrobok neobsahuje žiadne pridané cukry (monosacharidy a disacharidy). V týchto potravinách však môže byť obsiahnutý prirodzene sa vyskytujúci cukor.
  • Zdroj vlákniny: Potravina môže byť nazvaná zdrojom vlákniny len vtedy, keď obsahuje viac ako 3 g vlákniny na 100 g alebo 1,5 g vlákniny na 100 kcal. 
  • S vysokým obsahom bielkovín: Tvrdenie môže byť uvedené vtedy, keď viac ako 20 % energetickej hodnoty potraviny tvoria bielkoviny. [17] 

Uvádzanie výživových tvrdení je dobrovoľné, preto ich určite nepovažujte za hlavné vodítko pri nákupe potravín. Stále platí, že v prvom rade  je potrebné pozrieť sa do zloženia a tabuľky nutričných hodnôt. Len tak najlepšie zistíte, akú nutričnú hodnotu má potravina, ktorú kupujete. 

Zdravá výživa

Potraviny, ktoré nemajú na obale žiadne tvrdenie, ale určite by si ho zaslúžili, sú napríklad:

  • Strukoviny, rovnako ako strukovinové cestoviny, môžeme nazvať zdrojom vlákniny. 100 g surovej šošovice a šošovicových cestovín obsahuje 15 g vlákniny.
  • 100 g surových celozrnných cestovín má 8 g vlákniny. Tiež sú výborným zdrojom vlákniny.
  • Ovsené vločky majú 15 g vlákniny na 100 g.
  • Nízkotučný tvaroh má 17 g bielkovín na 100 g, čo je 70 % jeho celkovej energetickej hodnoty. Bezpochyby tak môžeme povedať, že má vysoký obsah bielkovín.
  • Vysoké množstvo bielkovín získame aj z vajec, prípadne samotných vaječných bielkov, ktoré majú 10 g bielkovín na 100 g.
  • Tvrdenie “bez cukru” si určite zaslúžia všetky instantné obilninové kaše, v ktorých nenájdeme nič okrem samotných obilnín.  

Zdravotné tvrdenia

Zdravotné tvrdenia popisujú súvislosť medzi potravinou, skupinou potravín alebo živinou a zdravím. Tvrdenia musia byť založené na vedeckých dôkazoch.

Na obale môžete napríklad nájsť:

  • Kyselina dokosahexaenová (omega-3 mastná kyselina) prispieva k udržaniu normálnej činnosti mozgu.
  • Vitamín D prispieva k normálnej funkcii imunitného systému. 
  • Vápnik je potrebný pre udržanie normálneho stavu kostí.
  • Vitamín C prispieva k normálnej tvorbe kolagénu pre normálnu funkciu kože. [9]

Tvrdenia, ktoré nie sú kontrolované

Bohužiaľ, nie všetky lákadlá na obaloch potravín majú jasné pravidlá, za ktorých sa na nich môžu objaviť. Veľké množstvo potravín nesie nápisy ako Pre deti, Wellness, Fitness, Vegan apod. Neexistujú však kritériá, ktoré by určovali, aké zloženie alebo nutričné hodnoty by mali mať takto označené potraviny. Tieto označenia preto berte s rezervou a radšej sa znova zamerajte na zloženie potraviny a obsah živín v tabuľke, ktoré vám povedia celú pravdu.

Čo si z toho vziať?

Prvý pohľad na obal potraviny môže byť častokrát mätúci. Keď však vytrváte a zameriate sa na pár základných údajov, o chvíľu z vás budú profíci. Ako prvé si vždy všímajte zloženie potraviny. Obmedzujte potraviny s nekonečne dlhým zložením a veľkým množstvom prídavných látok. Nevynechajte tabuľku nutričných hodnôt, aby ste vedeli, akú má potravina energetickú hodnotu a obsah živín. O správnom výbere vás môžu uistiť značky kvality alebo výživové a zdravotné tvrdenia. Alergici by nemali vynechať obsah alergénov a každý, kto nerád trávi dni s črevnými problémami, by mal poznať rozdiel medzi dátumom použiteľnosti a minimálnej trvanlivosti.

Ak vás článok niečo nové naučil, určite si ho nenechávajte pre seba a rozšírte ho zdieľaním medzi svojimi priateľmi. 

Zdroje:

[1] DUYFF, R.L. Complete Food & Nutrition Guide. . New York: Academy of Nutrition and Dietetics, 2017. ISBN 978-0-544-52058-5.

[2] EFSA PANEL ON DIETETIC PRODUCTS, NUTRITION, AND ALLERGIES (NDA) Scientific Opinion on Dietary Reference Values for carbohydrates and dietary fibre. In EFSA Journal . 2010. Vol. 8, no. 3, s. 1462. .

[3] EUROPEAN COMMISSION Organic production and products. In European Commission – https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/farming/organic-farming/organic-production-and-products_en

[4] EUROPEAN FOOD SAFETY AUTHORITY EFSA sets European dietary reference values for nutrient intakes – https://www.efsa.europa.eu/en/press/news/nda100326

[5] KVAPIL, P. Kdo za iniciativou a logem stojí – https://www.vimcojim.cz/vim-co-jim/o-spolecnosti/o-nas/Kdo-za-iniciativou-a-logem-stoji__s750x7427.html

[6] SR, M. Pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Podľa Značky kvality SK sa orientuje stále viac obchodníkov i kupujúcich. In MPRV SR – https://www.mpsr.sk/podla-znacky-kvality-sk-sa-orientuje-stale-viac-obchodnikov-i-kupujucich/125---8123

[7] Approved additives and E numbers. In Food Standards Agency – https://www.food.gov.uk/business-guidance/approved-additives-and-e-numbers

[8] EU - Labelling Requirements | CE Intelligence. In – https://www.ceintelligence.com/content_manager/contentPages/view/eu-labelling-requirements

[9] EU Register of nutrition and health claims made on foods (v.3.6). – https://ec.europa.eu/food/safety/labelling_nutrition/claims/register/public/?event=search

[10] European Quality Schemes | More than Food. In – https://europa.eu/more-than-food-uae/european-quality-schemes

[11] Food Labelling Basics: How Well Do You Understand E Numbers? – https://www.nutritics.com/en/resources/blog/food-labelling-basics-how-well-do-you-understand-e-numbers

[12] Geographical indications and quality schemes explained. – https://agriculture.ec.europa.eu/farming/geographical-indications-and-quality-schemes/geographical-indications-and-quality-schemes-explained_en

[13] Chráněné zeměpisné označení (Potraviny, eAGRI) – https://eagri.cz/public/web/mze/potraviny/znacky-kvality-potravin/chranena-zemepisna-oznaceni

[14] KLASA (Potraviny, eAGRI). – https://eagri.cz/public/web/mze/potraviny/znacky-kvality-potravin/narodni-program-podpory-potravin-klasa/

[15] Politika kvality – https://www.mpsr.sk/politikakvality/index.php?go=1

[16] Regionální potravina (Potraviny, eAGRI) – https://eagri.cz/public/web/mze/potraviny/znacky-kvality-potravin/regionalni-potraviny.

[17] Regulation (EU) No 1169/2011 of the European Parliament and of the Council of 25 October 2011 on the provision of food information to consumers, amending Regulations (EC) No 1924/2006 and (EC) No 1925/2006 of the European Parliament and of the Council, and repealing Commission Directive 87/250/EEC, Council Directive 90/496/EEC, Commission Directive 1999/10/EC, Directive 2000/13/EC of the European Parliament and of the Council, Commission Directives 2002/67/EC and 2008/5/EC and Commission Regulation (EC) No 608/2004 (Text with EEA relevance) – https://www.legislation.gov.uk/eur/2011/1169/contents?view=plain

[18] The Nutri-Score: A Science-Based Front-of-Pack Nutrition Label, IARC Evidence Summary Brief No. 2 – IARC – https://www.iarc.who.int/featured-news/brief2-nutri-score/

[19] WHO: EU-wide introduction of Nutri-Score necessary. – https://www.foodwatch.org/en/news/2021/who-eu-wide-introduction-of-nutri-score-necessary/?cookieLevel=not-set

[20] Zaručené tradiční speciality (Potraviny, eAGRI). – https://eagri.cz/public/web/mze/potraviny/znacky-kvality-potravin/zarucene-tradicni-speciality

[21] Značky kvality potravin (Potraviny, eAGRI) – https://eagri.cz/public/web/mze/potraviny/znacky-kvality-potravin

[22] Zoznam označení pôvodu a zemepisných označení zaslaných na zápis do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Európskou komisiou | Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky – https://www.indprop.gov.sk/oznacenia-povodu-vyrobkov-a-zemepisne-oznacenia-vyrobkov/oznacenia-povodu-a-zemepisne-oznacenia/zoznam-op-zo-zaslanych-ek