Obsah
Skratka GMO je pravidelným strašiakom verejnosti, ktorá však možno netuší, čo táto skratka znamená a obnáša. Geneticky modifikované organizmy (GMO), ktorých sa niektorí ľudia tak boja, sú tu s nami relatívne dlho a pomohli nám s výraznými skokmi nielen v potravinárstve, ale aj vo vede a medicíne.
Bez GMO by sme dnes nepoznali tie najdôležitejšie procesy, ktoré prebiehajú v ľudskom tele, nepoznali by sme mechanizmy, akými na nás útočia patogény, alebo ako sa baktérie učia odolávať antibiotikám. Istú formu GMO poznáme od nepamäti a volá sa šľachtenie. Síce naši predkovia nezasahovali priamo do DNA plodín a zvierat, no umelým výberom dokázali vytvoriť odrody a plemená, vďaka ktorým sme dokázali naplniť žalúdky stále rastúcemu počtu obyvateľov našej planéty. Karfiol, brokolica a kapusta, sú odrody jednej rastliny, pri ktorej sme sa zamerali na maximalizovanie nejakého znaku.
Definícia GMO
Čo je vlastne to GMO zač? Geneticky modifikovaný organizmus je každý organizmus, v ktorom bola úmyselne upravená genetická informácia. Na teoretickej úrovni to môže byť naozaj všetko živé, pretože všetko živé na našej planéte má genetickú informáciu uloženú v DNA. A DNA vieme upravovať.
Samotná úprava DNA sa od organizmu k organizmu líši. V prípade najjednoduchších jednobunkových organizmov, akými sú baktérie, či kvasinky, je tento proces relatívne jednoduchý. Sú to organizmy, v ktorých je relatívne jednoduché DNA upraviť a zmeniť tak ich celkovú povahu. Napriek použitiu slova “jednoduché” zahŕňa úprava DNA jednobunkových organizmov celú plejádu metód molekulárnej biológie a genetiky, ktoré zvládne od A po Z iba malá časť ľudí na svete.
V prípade mnohobunkových organizmov, akými sú rastliny a živočíchy, je tento proces náročnejší. Mnohobunkové organizmy sú zložené z rôznych typov buniek, ktoré tvoria rozličné tkanivá (v prípade rastlín pletivá) a nie je teda možné jednoduchou metódou upraviť ich genetický materiál tak, aby sme nezasiahli DNA v bunkách, v ktorých ju upravovať nechceme. Problémom sú aj neznáme gény alebo neznáme funkcie génov.
GMO sa používajú desiatky rokov vo vede a výskume. Geneticky upravené myši, ktoré sa narodia s umelo vloženými mutáciami, sú nenahraditeľnou súčasťou výskumu ľudských ochorení ako je rakovina, či cukrovka.
Prvý GMO zachránil milióny životov
Prvý komerčne využívaný GMO bola črevná baktéria E. coli, ktorá sa v 60. a 70. rokoch minulého storočia využívala ako modelový organizmus v molekulárnej biológii. Označujeme ju aj ako “ťažného koňa molekulárnej biológie”, pretože vďaka tejto baktérii sme pochopili procesy akými sa replikuje DNA, alebo ako vznikajú proteíny.
V roku 1978, keď už vedci poznali spôsoby ako upravovať DNA tejto baktérie, vznikol nápad vyrábať ľudský inzulín pomocou upravenej baktérie. Dovtedy sa na výrobu inzulínu používali zvieracie pankreasy, ktorých bolo potrebné spracovať 2 tony, aby sme získali 200 gramov inzulínu pre diabetikov. Inzulín teda nebol tak dostupný ako dnes, kedy ho vieme vyrábať pomocou upravených baktérií a kvasiniek.[1] Vďaka lacnej a jednoduchej výrobe inzulínu pomocou GMO tak môžu milióny ľudí na svete žiť plnohodnotný život.
Mohli by vás zaujímať tieto produkty:
Najväčším strašiakom sú GM rastliny
Motiváciou vyvíjať GM rastliny je najmä zvýšenie ich odolnosti voči škodcom, herbicídom a zvýšenie ich trvanlivosti. Všetky tieto aspekty sú dôležité pre zachovanie dostatočnej produkcie vo svete, v ktorom sa rapídne menia klimatické podmienky a počet obyvateľov presiahol 8 miliárd. Inou motiváciou je zvýšenie nutričnej hodnoty plodín, vďaka čomu by bola zabezpečená kvalitná strava aj pre ľudí žijúcich v chudobných častiach sveta.
Prvou modifikovanou rastlinou určenou na ľudskú konzumáciu bola paradajka “Flavr Savr”. Táto paradajka bola odolnejšia voči hnitiu a tak bolo možné ju prepravovať na dlhšie vzdialenosti bez toho, aby sa znehodnotila. V súčasnosti však na trhu nie je.[2]
Veľký úspech zožala tzv. zlatá ryža, v ktorej bola genetickou úpravou zvýšená produkcia beta-karoténu. Ten je dôležitým prekurzorom vitamínu A. Táto ryža bola vyvinutá kvôli deficiencii vitamínu A v rozvojových krajinách. [3]
V súčasnosti je najčastejšie pestovanou GM plodinou na svete kukurica. Používa sa nielen na výrobu potravín pre ľudí, ale aj na kŕmenie zvierat. V Európskej únii je povolených 58 GM plodín, z toho sa pestuje iba GM kukurica, aj to vo veľmi malom množstve. Dovážame však modifikované krmivá pre hospodárske zvieratá. V USA sa pestujú GMO vo veľkom. Je to lacnejšie a výnosy sú väčšie, čo opäť poukazuje na potrebu maximalizovať produkciu v časoch, keď sa mení klíma a prichádzajú nové patogény a nový škodcovia napádajúci plodiny. Napríklad na Slovensku sa v roku 2024 nepestuje žiadna GM plodina. [4]
Najčastejšími genetickými modifikáciami sú odolnosť voči herbicídom a endogénne produkované insekticídy. Schopnosť odolávať postrekom, ktoré zabíjajú iné rastliny, umožňuje zvyšovať výnosy. Schopnosť rastliny produkovať pesticídne proteíny, ktoré zabíjajú hmyz je skvelá zabudovaná ochrana.
Riziká spojené s GMO
1. Zmena DNA
Najväčšou obavou verejnosti je, že by GMO mohli po konzumácii upraviť našu vlastnú DNA. To však nastať nemôže. Čo je raz modifikované, to modifikovaným zostane a všetko, čo bolo použité na modifikáciu sa už v hotovom produkte nenachádza. Ani samotna genetická informácia GM plodín sa nemôže nijakým spôsobom dostať do našej DNA. Plati jedna dôležitá vec – či je plodina GM alebo nie, jej DNA sa správa rovnako. Prejde tráviacim traktom, kde je rozložená na základné stavebné bloky. Rozpadne sa na menšie oligonukleotidy, ktoré vedia byť v tele využité na niečo iné. [5]
2. Cry a Bt proteíny
Menej známym rizikom, ktoré reálne vyplýva z GM plodín, je prítomnosť Cry a Bt proteínov. Tieto proteíny majú účinkovať výhradne voči hmyzu, ktorý by chcel dané plodiny napádať. Najnovšie dáta však ukazujú, že tieto proteíny spôsobujú u hospodárskych zvierat kŕmených GM kukuricou a sójou zápalovú reakciu a zmeny niektorých vnútorných orgánov. [6]
3. Agresívne postreky
Veľkým rizikom je aj používanie agresívnych postrekov, voči ktorým sú GM plodiny odolné. Tieto postreky majú za úlohu likvidovať rastliny, ktoré sú na poli nežiadúce. Najčastejšie používaným je Round Up spoločnosti Monsanto, ktorý obsahuje glyfosát. Ten sa nachádza aj v hotovom produkte a zvyšuje riziko vzniku rakoviny. [7]
Je však dôležité zopakovať, že na našom území (Slovensko) sa GM plodiny, ktoré sú odolné voči pesticídom a herbicídom nepestujú. Dováža sa však kukurica na kŕmenie hospodárskych zvierat. V rámci EÚ je pestovaná jedna GM plodina – kukurica MON 810. [8]
GM rastliny, v ktorých bola modifikácia za účelom zvýšenia nutričnej hodnoty (napr. zlatá ryža), no nenachádza sa v nich žiadna úprava pre odolnosť voči škodcom, by teoreticky nemali mať žiadny negatívny dopad na ľudské zdravie. Zlatá ryža sa pestuje vo viacerých krajinách sveta a je bezpečná na konzumáciu. [3]
Napriek známym rizikám sa vyše 3000 štúdií a 284 inštitúcii na celom svete zhoduje, že GMO sú rovnako bezpečné ako bežne komerčne pestované plodiny a z ekonomického a nutričného hľadiska môžu mať viac benefitov. [9]
Benefity GMO
1. Obrovský význam vo vede a výskume
Najväčším benefitom GMO je ich nenahraditeľná úloha vo výskume. Len vďaka GMO vieme testovať nové liečebné metódy na tie najhoršie ochorenia, akým je napríklad rakovina. Len vďaka GMO vieme produkovať nové terapeutické proteíny s potenciálom liečiť infekcie efektívne a špecificky. Bez GMO by naše poznatky o biológii a zdraví neboli v takej podobe, v akej sú dnes. GMO vo vede je však najmenej rizikové. Či ide o GM baktérie, kvasinky, rastliny, alebo myši, platia pri ich práci prísne pravidlá a po ukončení experimentov sú všetky GMO zlikvidované.
2. Vysoká odolnosť voči škodcom
Benefitmi GM plodín sú najmä ich vysoká odolnosť voči herbicídom a škodcom. V čase neustále sa zvyšujúcej potreby produkcie potravín pre narastajúci počet ľudí na našej planéte, sú GM plodiny jednou z možností, ako efektívne a lacno navýšiť túto produkciu. Zmena klímy prináša nové výzvy a preto môžeme predpokladať, že GM plodiny sa stanú tým, čo zabezpečí dostatočnú produkciu potravín v budúcnosti.
Treba však dávať dôraz aj na riziká spomenuté vyššie a vytvárať také plodiny, ktoré budú odolné, no ich dopad na zdravie po konzumácii bude minimalizovaný.
Ako poznáme, že potravina obsahuje GMO? V EÚ je platná regulácia, ktorá hovorí, že každý produkt obsahujúci GMO musí byť označený: “Tento produkt obsahuje geneticky modifikované organizmy”. Ak boli na výrobu produktu použité suroviny pochádzajúce z GMO, musí byť táto skutočnosť uvedená v zložení produktu. Výnimkou sú produkty, v ktorých GMO predstavuje menej ako 0,9% celkového produktu a farmaceutiká. [10]
Nepochopenie GMO vyvoláva strach
Laická verejnosť má oprávnene strach z toho, čomu nerozumie. Faktom zostáva aj to, že o veľkom počte génov nemáme dostatok informácií. GMO, ktoré sa používajú vo výskume, alebo boli určené na produkciu, prešli rokmi výskumu aby bolo zaistené, že vieme presne, aká modifikácia bola vykonaná a čo daná modifikácia robí. Upraviť jednoduchú baktériu je z praktického hľadiska náročné. Upraviť rastlinu? To vyžaduje roky práce.
Či sa nám to páči alebo nie, GMO predstavujú nevyhnutný krok nielen vo vede a výskume, ale aj v snahe nakŕmiť neustále narastajúci počet ľudí na planéte, ktorá prebieha veľkými zmenami. Je však potrebné dbať na dôkladné skúmanie rizík a vplyvov GMO na ľudské zdravie a ekosystém.
[1] Ronald E Chance, Bruce H Frank; Research, Development, Production, and Safety of Biosynthetic Human Insulin - https://doi.org/10.2337/diacare.16.3.133
[2] Krieger, E. K., Allen, E., Gilbertson, L. A., Roberts, J. K., Hiatt, W., & Sanders, R. A. (2008). The Flavr Savr Tomato, an Early Example of RNAi Technology - https://doi.org/10.21273/HORTSCI.43.3.962
[3] Tang G, Qin J, Dolnikowski GG, Russell RM, Grusak MA. Golden Rice is an effective source of vitamin A - doi: 10.3945/ajcn.2008.27119
[4] Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - https://www.mpsr.sk/v-roku-2024-sa-v-slovenskej-republike-nepestuju-geneticky-modifikovane-rastliny/764-40-764-19235/
[5] Zhang, Y., Dong, J., Chen, J., & Pan, X. (2023). Evaluating the effect of food components on the digestion of dietary nucleic acids in human gastric juice in vitro.-https://doi.org/10.1002/fsn3.3599
[6] Robinson, Catherine A. Clinch-Jones, Julie I. Haynes, John W. Edwards: „A long-term toxicology study on pigs fed a combined genetically modified (GM) soy and (GM) maize diet“. Journal of Organic Systems, 8(1), 2013
[7] Zhang, Luoping et al. “Exposure to glyphosate-based herbicides and risk for non-Hodgkin lymphoma: A meta-analysis and supporting evidence.” - doi:10.1016/j.mrrev.2019.02.001
[8] Fact Sheet: Questions and Answers on EU's policies on GMOs - https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/memo_15_4778
[9] Norero D. GMO 25-year safety endorsement: 280 science institutions, more than 3,000 studies - https://geneticliteracyproject.org/2022/01/21/gmo-20-year-safety-endorsement-280-science-institutions-more-3000-studies/2022
[10] Regulation (EC) No 1830/2003 on the traceability and labelling of genetically modified organisms (GMOs) and the traceability of food and feed products produced from GMOs - https://eur-lex.europa.eu/EN/legal-content/summary/genetically-modified-organisms-traceability-and-labelling.html
Pridať komentár