Diétne nápoje: Aký majú vplyv na zdravie a pomôžu pri chudnutí?

Diétne nápoje, nazývané aj nízkoenergetické, sú častou záchranou mnohých z nás, keď potrebujeme siahnuť po niečom sladkom, ale chceme sa vyhnúť klasickému cukru. Nemajú kalórie, a tak sú ako také svetielko na konci tunela, napríklad počas chudnutia, kedy bojujeme s kalorickým deficitom. Znamená to však, že ich môžeme piť koľko len chceme? Cukor síce neobsahujú, ale majú v sebe mnoho iných látok, ktorým vedú často diskutované sladidlá. Ako je to teda so zdravým príjmom týchto nápojov? 

Čo sú nízkoenergetické nápoje? 

Do tejto skupiny nápojov patria tie so zníženým obsahom cukru, ale nazývajú sa tak aj nápoje bez cukru, o ktorých si dnes povieme viac. Tie možno poznáte aj pod názvom diétne nápoje. Môžeme medzi ne zaradiť prakticky všetky tie, ktoré chutia sladko, ale neobsahujú cukor ani žiadny iný zdroj energie (kalórií). Namiesto cukru sú ochutené neenergetickými sladidlami. Ide tak o rôzne light verzie kolových nápojov, limonád, ochutených minerálnych vôd a ďalších tekutín. Prakticky každý známy nápoj, ako je napríklad Coca-Cola, Sprite či Fanta, má už dnes svoju verziu bez cukru. 

Vďaka nulovej či zanedbateľnej energetickej hodnote sú obľúbenou alternatívou nápojov sladených cukrom a siahneme po nich vtedy, keď sa napríklad snažíme schudnúť či len nechceme prijímať zbytočne veľa jednoduchého cukru. Rozdiel v energetickej hodnote je totiž celkom výrazný. Napríklad klasická Coca-Cola obsahuje cca 11 g cukru / 100 ml a 45 kcal / 100 ml. Varianty bez cukru v podobe Coca-Coly Zero alebo Light však majú 0 g cukru a 0 kalórií. Sladkú chuť im prepožičiavajú umelé sladidlá, pričom okrem nich obsahujú aj rôzne ďalšie látky.

Aké látky typicky obsahujú diétne nápoje?

• sladidlá
• farbivá
• oxid uhličitý
• konzervanty
• organické kyseliny (dodávajú nápoju kyslú chuť) 

V článku sa dočítate o týchto umelých sladidlách:

Prečo sú diétne nápoje tak obľúbené?

Absencia cukru a zanedbateľný alebo dokonca žiadny obsah kalórií budí dojem, že tieto nápoje sú skvelou voľbou, keď sa snažíme žiť zdravo. Sú vnímané ako ideálna alternatíva bežných nápojov, a to najmä v prípade, že sa snažíme schudnúť či len nedostávať do seba prázdne kalórie. Sú obľúbené aj v kruhu diabetikov a ľudí, ktorí si potrebujú strážiť hladinu cukru v krvi (glykémiu). 

Všetko spomenuté však môže občas vyvolávať predstavu, že si ich môžeme dopriať koľko len chceme a s pokojným svedomím na nich postaviť svoj pitný režim. To však nie je úplne pravda. Aj v tomto prípade totiž platí, že nadmerný príjem niektorých látok, ktoré obsahujú nízkoenergetické nápoje, sa môže odraziť na našom zdraví. Známy je napríklad vplyv rôznych organických kyselín (napr. kyseliny fosforečnej) na zubnú sklovinu a kosti. Samostatnou kapitolou sú neustále diskutované a skúmané sladidlá, ktoré podľa doteraz vykonaných výskumov môžu ovplyvňovať napríklad našu črevnú mikrobiotu. [11,13]

Čo sú neenergetické sladidlá a ktoré z nich nájdeme v diétnych nápojoch najčastejšie?

Neenergetické sladidlá sú látky, ktoré majú sladkú chuť, ale neobsahujú žiadny cukor ani energiu. Väčšinou sú dokonca výrazne sladšie a majú vyššiu sladivosť ako klasický cukor. Preto nám na dosiahnutie požadovanej sladkej chuti stačia pomerne malé množstvá. Naše telo vo väčšine prípadov tieto sladidlá dokonca vôbec nespracuje. Uspokoja tak naše chuťové poháriky, prejdú telom a nakoniec sú z neho vylúčené v nezmenenej podobe.

Ďalšou skupinou sladidiel sú energetické sladidlá, medzi ktoré patrí napríklad xylitol či obľúbený čakankový sirup. Tie síce obsahujú kalórie, ale väčšinou v menšom množstve ako cukor. Tieto sladidlá sa však v diétnych nápojoch používajú omnoho menej ako tie neenergetické.

2. Aspartám

Aspartám (E951) sa skladá z dvoch aminokyselín, fenylalanínu a kyseliny asparágovej. Toto sladidlo je zhruba 200× sladšie ako cukor. Nie je však vhodný na tepelnú úpravu, pretože je tepelne nestabilný a pôsobením tepla nadobúda horkú chuť. Aj napriek tomu je však rozšírený v mnohých potravinových výrobkoch, ako sú okrem light nápojov napríklad žuvačky, dezerty či zmrzliny. Vyhýbať by sa mu však mali ľudia, ktorí trpia fenylketonúriou, čiže tí, ktorých telo nedokáže spracovať aminokyselinu fenylalanín, ktorá vzniká metabolizáciou fenylalanínu. Stanovená hodnota ADI pre zdravého človeka je 40 mg / kg TH. Osoba s hmotnosťou 70 kg tak môže bezpečne prijať až 2800 mg, pritom bežný príjem predstavuje zhruba 14 – 287 mg, čo je hlboko pod hodnotou ADI. [4,7,15]

3. Cyklamát

Cyklamát (E952) má v porovnaní s ostatnými sladidlami pomerne nízku sladivosť (je 30× vyššia ako sladivosť cukru). Zároveň má mierne horkú chuť, preto ho bežne nájdeme v kombinácii s inými sladidlami. Hoci bol istú dobu zakázaný kvôli možným karcinogénnym účinkom, dnes je považovaný za bezpečný. Štúdie, ktoré poukazovali na riziko vzniku rakoviny močového mechúra boli totiž robené na hlodavcov a navyše s použitím vysokých dávok cyklamátu. Štúdie u ľudí však také riziko nepotvrdili. Jeho akceptovateľná denná dávka je 7 mg / kg TH, čo pre 70 kg človeka predstavuje 490 mg. Priemerný denný príjem je zhruba 28 – 168 mg. [4,7,16]

4. Neotam

Neotam (E961) sa chemicky podobá aspartámu, ale jeho sladivosť je až 7000 – 13000× vyššia ako u sacharózy. Jeho chuť je podobná klasickému cukru a dokonca má schopnosť všeobecne zlepšovať chuťové vlastnosti potraviny. Toto sladidlo sa v tele metabolizuje, ale na rozdiel od aspartámu sa z neho neuvoľňuje fenylalanín, a tak ho môžu konzumovať aj ľudia s fenylketonúriou. Jeho ADI je stanovené na 2 mg / kg TH. Pre 70 kg človeka je to 140 mg sladidla, zatiaľ čo priemerný príjem sa pohybuje okolo 3,5 – 12 mg. [4,7]

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

5. Sacharín

Sacharín (E954) je prvé umelo vytvorené sladidlo a má až 300× sladšiu chuť ako sacharóza. Môžete ho poznať vo forme malých tabletiek či prášku, ktoré sa typicky predávajú ako sladidlo pre ľudí s cukrovkou. Aj u tohto sladidla sa vedci určitú dobu domnievali, že by mohol byť karcinogénny (konkrétne zvyšovať riziko rakoviny močového mechúra). To však bolo následne vyvrátené. Pôvodné štúdie boli totiž robené na myšiach a výskumy na ľuďoch tieto domnienky vyvrátili. Teraz je používanie sacharínu považované za bezpečné. Jeho ADI je 2,5 mg / kg TH. Osoba s telesnou hmotnosťou tak môže denne prijať 175 mg, pričom priemerná dávka sa pohybuje okolo rozmedzia 7 -1 40 mg. [4,7]

6. Sukralóza

Sukralóza (E955) je 500 – 600× sladšia ako sacharóza. Na rozdiel od väčšiny sladidiel nemá žiadnu nepríjemnú pachuť, vďaka čomu je v potravinárstve najviac využívaná. Môžete ju dokonca kúpiť ako samostatné sladidlo vo forme kvapiek či v kombinácii s inými v rôznych sirupoch a ďalších výrobkoch. Ani sukralóza nie je v tele metabolizovaná. Po zjedení je rýchlo vstrebaná a vylúčená v nezmenenej podobe. ADI pre sukralózu je 5 mg / kg TH / deň. Osoba s 70 kg tak môže prijať 350 mg sladidla, zatiaľ čo priemerný denný príjem je okolo 7 – 140 mg. [4,7]

7. Steviozidy

Steviozidy, nazývané aj steviol-glykozidy (E960), sú látky sladkej chuti, ktoré pochádzajú z rastliny s názvom stévia sladká. Sú tak obľúbené kvôli svojmu prírodnému pôvodu, ako aj sladivosti, ktorá je približne 200 – 300× vyššia ako pri cukre. Podobne ako sukralóza je na trhu vo forme rôznych kvapiek, prášku či tabliet, ktoré môžete použiť na sladenie pokrmov a nápojov. Hodnota ADI je 4 mg / kg TH. Zatiaľ čo si tak 70 kg človek môže dopriať 280 mg denne, bežný denný príjem je zhruba 91 – 238 mg. [17]

Viac o vlastnostiach, výhodách a zdravotných účinkoch stévie vám prezradí článok Stévia: 100 % prírodné sladidlo s množstvom zdravotných výhod. 

Prehľad neenergetických sladidiel a ich vlastností

Sladidlo	E označenie	Sladivosť	ADI (mg / kg telesnej hmotnosti)	Odhadovaný denný príjem (mg / kg TH)
Acesulfám K	E950	180-200× sladší ako cukor	9 mg / kg TH	0,2-1,7 mg / kg TH
Aspartám	E951	200× sladší ako cukor	40 mg / kg TH	6,8 mg / kg TH
Cyklamát	E952	30× sladší ako cukor	7 mg / kg TH	0,4-2,4 mg / kg TH
Neotam	E961	7 000-13 000× sladší ako cukor	2 mg / kg TH	0,05-0,17 mg / kg TH
Sacharín	E954	300× sladší ako cukor	2,5 mg / kg TH	0,1-2 mg / kg TH
Sukralóza	E955	500-600× sladšia ako cukor	5 mg / kg TH	0,1-2 mg / kg TH
Steviozidy	E960	200-300× sladšie ako cukor	4 mg / kg TH	1,3-3,4 mg / kg TH

Škodia sladidlá zdraviu alebo majú aj oni miesto v jedálničku?

Asi by sme našli len veľmi malé množstvo látok, ktoré nemajú v nadmerných množstvách negatívne účinky na zdravie. Aj v prípade sladidiel tak platí, že keby sme ich konzumovali v neprimeraných dávkach, mohli by sa zrejme objaviť určité nežiaduce účinky. Všetky sladidlá schválené FDA a EFSA tak majú stanovené hodnoty ADI, ktoré udávajú ich akceptovateľný denný príjem a v rámci týchto medzí sú považované za bezpečné pre zdravie. 

Dokonca aj tieto hodnoty je však bežným stravovacím režimom veľmi ťažké dosiahnuť, a tak nie je treba sa obávať, že by sme bežnou stravou mohli tieto množstvá prekročiť a spôsobiť si zdravotné problémy. Stále platí, že naša strava by mala byť pestrá, čo najviac založená na čerstvých základných surovinách a základom pitného režimu by mala byť voda. Problémom by už mohlo byť, keby sme stravovací a pitný režim postavili na potravinách a litroch nápojov s týmito sladidlami.

Ak vás zaujímajú aj ďalšie druhy sladidiel, prečítajte si náš článok Náhrady cukru – ktoré sladidlo je pre vás najvhodnejšie? 

Vplyv nízkoenergetických nápojov na zdravie

Diétne nápoje obsahujú okrem spomínaných sladidiel aj ďalšie zložky, ako sú napríklad organické kyseliny či konzervanty. Vedci sledujú vplyv týchto nápojov na zdravie a ukazuje sa, že môžu mať potenciálne nežiaduce účinky na niektoré oblasti nášho zdravia. 

1. Zdravie zubov

Na zuby a ich zdravie sa častokrát zabúda, pritom je to tá časť tela, ktorá prichádza do kontaktu so všetkým, čo zjeme alebo vypijeme. Mnohé z potravín a nápojov môžu mať na zuby negatívny efekt a diétne nápoje nie sú výnimkou. Ich bežnou zložkou sú totiž rôzne organické kyseliny, ktoré nápojom dodávajú kyslú chuť. Zároveň však môžu podporovať vznik zubnej erózie. Pri nej dochádza k poškodeniu zubnej sloviny a objavuje sa vtedy, keď je prostredie v ústach dlhodobo kyslejšie (keď je nízke pH). 

Najväčším rizikom je opakované pitie týchto nápojov v priebehu dňa, pretože telo nemá čas vrátiť pH v ústach na optimálnu hladinu. Preto je vhodné piť tieto nápoje nielen v malých množstvách, ale dať si zároveň pozor na to, aby sme si malé množstvo dopriali ideálne jednorázovo. [13]

2. Zdravie kostí

Nadmerný príjem týchto nápojov má pravdepodobne negatívny vplyv aj na stav kostí. Ide najmä o kolové nápoje s obsahom kyseliny fosforečnej, ktorá môže zrejme podporovať ich demineralizáciu. Pri nej sa nadmerne uvoľňuje vápnik uložený v kostiach, čím sa znižuje ich hustota a pevnosť. Kolové nápoje navyše obsahujú kofeín, ktorý môže znižovať vstrebávanie vápnika do krvi. Nadmerný príjem týchto nápojov by tak mohol pravdepodobne zvyšovať riziko osteoporózy (rednutie kostí), a preto je vhodné dopriať si ich len príležitostne. [5]

3. Kardiovaskulárne zdravie

Štúdie dávajú do súvislosti aj diétne nápoje a kardiovaskulárne zdravie. Pravdepodobne to nie je tak, že by tieto nápoje priamo poškodzovali srdce a cievy, ale môžu na ne pôsobiť skrz rôzne iné mechanizmy. Napríklad spomínané sladidlá môžu pravdepodobne vplývať na metabolizmus glukózy, inzulínovú citlivosť či zloženie črevnej mikrobioty, čo má následne vplyv na zdravie srdca a ciev. [6]

Samotnú konzumáciu diétnych nápojov však určite nemôžeme považovať za hlavný faktor, ktorý ovplyvňuje naše srdcové zdravie. Celkové stravovacie návyky, pohybová aktivita či genetické predispozície hrajú podstatnejšiu rolu.

4. Tráviaci trakt 

Pitie diétnych nápojov môže vplývať aj na naše trávenie. V tom hrá rolu napríklad ich sýtenie oxidom uhličitým. Len ťažko totiž narazíte na sladený nízkoenergetický nápoj bez bubliniek. Práve bublinky tvorené oxidom uhličitým však môžu niekomu s citlivejším trávením znepríjmeniť deň. Môžu totiž spôsobovať plynatosť či zhoršovať príznaky gastroezofageálneho refluxu (známy ako pálenie záhy). Ak je to prípadne aj váš prípad a ste zvyknutí na pravidelné pitie týchto nápojov, mohlo by stáť za skúšku ich na určitú dobu obmedziť. [2]

5. Črevná mikrobiota

V poslednej dobe sa často hovorí o sladidlách a ich vplyve na zloženie črevnej mikrobioty. Jej optimálne zloženie je totiž dôležité pre naše celkové zdravie. Môže vplývať nielen na zdravie tráviaceho systému, ale napríklad aj funkciu imunity či psychiky. [1]

V štúdiách bolo pozorované, že sladidlá obsiahnuté v nízkoenergetických nápojoch, a to najmä sacharín a sukralóza, sa zrejme môžu podieľať na znižovaní množstva prospešných baktérií v črevách. To dáva priestor rozmnožovaniu škodlivých baktérií, ktoré môžu mať za následok nielen zhoršené trávenie, ale aj iné zdravotné ťažkosti. [8,11]

6. Vplyv na hladinu cukru v krvi

Keďže sladidlá nie sú cukor, nemôžu sa rovnako ako on vstrebať do krvi a zvyšovať glykémiu (hladinu cukru v krvi). Napriek tomu sa však zdá, že určitým spôsobom jeho hladinu predsa len ovplyvňujú. Môže za to pravdepodobne hormón inzulín, ktorý telo vylučuje nielen po vstrebaní cukru do krvi, ale aj ako reakciu na chuť či vôňu jedla. Tak sa zdá, že samotná sladká chuť nápojov s obsahom sladidiel môže zrejme podporovať produkciu inzulínu. Ten môže následne znižovať hladinu cukru v krvi (pomáha s presunom glukózy z krvi do buniek). 

Niektoré štúdie tak dávajú do súvislosti sladidlá a podporu apetítu a chutí na sladké. Keď totiž hladina cukru v krvi klesne, ale žiadny cukor z potravy neprichádza, aby ju vrátil do normálnej hladiny, telo si ho môže pýtať práve vo forme chuti na sladké. Sladidlá môžu mať zároveň zrejme vplyv na vylučovanie iných hormónov (napr. GLP-1), ktoré nám oznamujú pocit hladu. Tieto účinky však stále nie sú úplne preskúmané, a tak sa určite nedá s istotou povedať, že sladidlá zvyšujú apetít či chuť na sladké. [5]

Zaujímavé je, že niektoré sladidlá môžu mať pravdepodobne aj opačný efekt, a to je vplyv na zvýšenie glykémie. Môže za to zrejme ich vplyv na zloženie črevnej mikrobioty, ktorá následne pôsobí na hladinu cukru v krvi. Tento účinok je však veľmi komplexný a stále nie je úplne preskúmané, čo všetko v ňom má prsty. Preto je potrebné ešte ďalšie bádanie na to, aby sme dostali presnejšie odpovede. Diabetici a ďalší ľudia, ktorí si strážia hladinu glykémie, by však mali konzumovať tieto nápoje s mierou. [11,12]

Sú diétne nápoje vhodné pri chudnutí?

Nízkoenergetické nápoje sú v prvom rade vnímané ako skvelý pomocník, keď sa nevieme vzdať sladkých nápojov, ale zároveň potrebujeme obmedziť príjem cukru a kalórií. To môžeme pomocou nich dosiahnuť, pričom sa ale nemusíme zbavovať obľúbenej sladkej chuti. Sú tak výhodné pri chudnutí, pretože môžu pomôcť znížiť celkový energetický príjem a dosahovať kalorický deficit, ktorý je nutný pre úspešnú redukciu telesnej hmotnosti. V nápojoch s obsahom cukru sa totiž skrýva prekvapivo veľká nálož energie a keď ich odstránime z jedálnička,  môžeme výrazne znížiť celkový príjem kalórií.

Obsah kalórií a cukru v nápojoch sladených cukrom 

Nápoje sladené cukrom	Nápoje sladené cukrom	Množstvo cukru / 500 ml
Coca-Cola	225 kcal	56 g (cca 11 kociek cukru)
Fanta	140 kcal	34,5 g (cca 7 kociek cukru)
Sladená minerálka	100 kcal	25 g (cca 5 kociek cukru)
Ľadový čaj	100 kcal	22,5 g (cca 4 – 5 kociek cukru)

Obsah kalórií a cukru v nápojoch bez cukru

Nápoje bez cukru	Energetická hodnota / 500 ml	Množstvo cukru / 500 ml
Coca-Cola	1 kcal	0 g
Fanta	5 kcal	0 g
Sladená minerálka	5 kcal	0 g
Ľadový čaj	5 kcal	0 g

Ak sme teda zvyknutí vypiť denne napríklad liter klasickej Coca-Coly a vymeníme ju za Zero alebo Light variant, svoj denný príjem energie znížime až o 450 kcal. Za mesiac tak ušetríme cca 13 500 kcal, čo sa rovná energii uloženej v 1,85 kg telesného tuku (1 kg tuku má 7 700 kcal). Pri dennom pití klasických sladkých nápojov by sme tak jednoduchým odstránením jedného litra mohli schudnúť takmer 2 kg telesného tuku. 

Hoci niektoré štúdie hovoria o tom, že by sladidlá mohli podporovať apetít, stále platí, že mnohí ich používajú ako pomôcku práve pri zahnaní chutí na sladké. V danom momente totiž skrátka pomôžu oklamať naše chuťové poháriky a dopriať nám dávku žiadanej sladkej chuti, ale pritom nezvýšia energetický príjem. Tieto nápoje tak môžu pomôcť napríklad zjednodušiť diétu a dopriať nám sladkú chuť vtedy, keď sa potrebujeme vyhýbať cukru a vysokoenergetickým potravinám. [14]

Výsledky niektorých štúdií však poukazujú aj na ich možný negatívny vplyv. V jednej meta-analýze sa dokonca ukázalo aj ich spojenie s vyšším rizikom obezity. Jedným z vysvetlení môže byť práve spomínaný možný vplyv sladidiel na vylučovanie inzulínu či hormónov, ktoré signalizujú hlad. Sladidlá tak môžu zrejme u niektorých ľudí viesť z dlhodobejšieho hľadiska k vyššiemu príjmu kalórií a následnému nárastu hmotnosti. [9,10]

Diétne nápoje nám tak môžu pomôcť napríklad s chudnutím, ale keď to s nimi preženieme, môžu sa obátiť protí nám. Preto je dôležité, aby boli súčasťou dobre zostaveného pestrého a vyváženého jedálnička.

Patria nízkoenergetické nápoje do jedálnička? 

Určite vás neprekvapí, že stále platí, že základným stavebným kameňom pitného režimu každého z nás by mala byť čistá voda. Tú môžeme doplniť o minerálne vody či napríklad nesladené čaje. Pitný režim si môžeme prípadne spestriť aj šálkou kávy. Naopak, nápojom s cukrom by sme sa mali čo najviac vyhýbať. Nízkoenergetické nápoje by sme mohli postaviť na miesto niekde uprostred tohto rebríčka. Neobsahujú cukor a tak nemajú toľko negatív ako klasické sladené nápoje, ale zdá sa, že nejaké nežiadúce účinky v nadmernom množstve predsa len majú. Preto by mali ideálne slúžiť ako príležitostné spestrenie jedálnička, ktoré si občas doprajeme keď máme chuť na sladký nápoj. 

Ako vždy je to však individuálne a môže sa stať, že tieto nápoje pre vás naozaj nie sú vhodný variant. Dôvodom môže byť napríklad spomínaná vyššia citlivosť vášho trávenia a problémy s plynatosťou pri pití týchto nápojov. Rovnako je možné, že zistíte, že diétne nápoje vám nepomáhajú zahnať chuť na sladké, ale naopak máte dojem, že ju zvyšujú. Vtedy je určite vhodné zvážiť, či vám za to ich príjem stojí. Ak vás však nič podobné netrápi, nie je dôvod si tieto nápoje zakazovať. Keď sú základom pitného režimu iné tekutiny a tieto nápoje si dopriavate v malých množstvách (napríklad 2 – 3 poháre koly týždenne), nie je to problém. 

Zároveň ich môžete použiť ako takú barličku pri znižovaní množstva cukru v jedálničku a prechode na zdravší pitný režim. Keď ste boli zvyknutí na klasické sladené nápoje, nemusíte hneď prejsť na čistú vodu. Okrem toho, že si vodu môžete ochutiť napríklad citrónom či bylinkami, môžete nápoje sladené cukrom čiastočne nahradiť týmito light variantmi. 

Čo si z toho vziať? 

Nízkoenergetické nápoje sú jednoducho tou súčasťou jedálnička, ktorú vnímame ako sladkú odmenu. Tá uspokojí sladké chute, ale nedodá nám žiadny cukor ani kalórie. Vo výskumoch sa ukazuje, že tieto nápoje môžu byť skutočne dobrým pomocníkom pri diéte a uspokojiť napríklad chute na sladké. Naopak pri nadmernom príjme však môžu mať aj nepriaznivé účinky, ako je vplyv na trávenie či dokonca zvyšovanie chuti na sladké. Je to však veľmi individuálne a naďalej tak platí, príležitostné pitie týchto nápojov je v poriadku.

Zdroje:

[1] BULL, M.J. - PLUMMER, N.T. Part 1: The Human Gut Microbiome in Health and Disease. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4566439/

[2] CORMIER, R.E. Abdominal Gas. In WALKER, H.K. et al. – http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK417/

[3] EFSA PANEL ON FOOD ADDITIVES AND NUTRIENT SOURCES ADDED TO FOOD (ANS) Safety of the proposed extension of use of acesulfame K (E 950) in foods for special medical purposes in young children. – https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.2903/j.efsa.2016.4437

[4] FITCH, C. - KEIM, K.S. Position of the Academy of Nutrition and Dietetics: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners. – https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S2212267212003255

[5] FUNG, T.T. et al. Soda consumption and risk of hip fractures in postmenopausal women in the Nurses’ Health Study. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25099544/

[6] KRITTANAWONG, C. et al. Sugar-Sweetened and Artificially Sweetened Beverages Consumption and Risk of Cardiovascular Health. – https://www.amjmed.com/article/S0002-9343(22)00737-9/fulltext

[7] MORTENSEN, A. Sweeteners permitted in the European Union: safety aspects. – https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/17482970600982719

[8] PANG, M.D. et al. The Impact of Artificial Sweeteners on Body Weight Control and Glucose Homeostasis. – https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fnut.2020.598340

[9] PETERS, J.C. et al. The effects of water and non‐nutritive sweetened beverages on weight loss and weight maintenance: A randomized clinical trial. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4744961/

[10] QIN, P. et al. Sugar and artificially sweetened beverages and risk of obesity, type 2 diabetes mellitus, hypertension, and all-cause mortality: a dose-response meta-analysis of prospective cohort studies. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32529512/

[11] RUIZ-OJEDA, F.J. et al. Effects of Sweeteners on the Gut Microbiota: A Review of Experimental Studies and Clinical Trials. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30721958/

[12] SUEZ, J. et al. Artificial sweeteners induce glucose intolerance by altering the gut microbiota. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25231862/

[13] TAHMASSEBI, J.F. et al. Soft drinks and dental health: A review of the current literature. – https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0300571204001885

[14] WILK, K. et al. The Effect of Artificial Sweeteners Use on Sweet Taste Perception and Weight Loss Efficacy: A Review. – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8954878/

[15] Aspartame | EFSA. – https://www.efsa.europa.eu/en/topics/topic/aspartame

[16] Revised opinion on cyclamic acid and its sodium and calcium salts. – https://www.sweeteners.org/scientific_studies/revised-opinion-on-cyclamic-acid-and-its-sodium-and-calcium-salts/

[17] Scientific Opinion on the safety of steviol glycosides for the proposed uses as a food additive | EFSA. – https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1537