Obsah
Mikroorganizmy žijú všade okolo nás. Už Louis Pasteur “musel” vymyslieť proces pasterizácie, aby sme mohli skladovať potraviny dlhšie bez rizika, že by sa pokazili. Baktérie, kvasinky, vírusy, a iné mikroorganizmy nájdeme na každom povrchu našej planéty. Nájdeme ich v každej kvapke oceánu, vo vzduchu, v ľadovcoch na Antarktíde, či v tých najextremnejších podmienkach Mŕtveho mora a horúcich hlbokomorských komínov. Niektoré sú schopné prežiť prítomnosť rádioaktívneho odpadu, či dokonca žiť z roztaveného jadra reaktoru v Černobyle. Nemôžeme sa preto čudovať, že mikroorganizmy nájdeme aj na povrchu ľudského tela a tiež v jeho vnútri. Tieto mikroorganizmy a ich prostredie označujeme ako mikrobióm.
Mikroorganizmy odjakživa ovplyvňovali evolúciu života na Zemi a rovnako významne ovplyvňujú aj ľudské zdravie.
Čo je to mikrobióm?
Mikrobióm predstavuje súhrn všetkých mikroorganizmov žijúcich na povrchu (koži) a vo vnútri ľudského tela. Medzi tieto mikroorganizmy patria baktérie, vírusy, huby (kvasinky) a prvoky. V ideálnom stave sú tieto mikroorganizmy naši dobrí kamoši a žijú s nami v symbióze. Pomáhajú nám chrániť sa pred tými “zlými” mikroorganizmami.
Najznámejšou baktériou nachádzajúcou sa v mikrobióme človeka a iných teplokrvných živočíchov je Escherichia coli. Je relatívne jednoducho kultivovateľná v laboratórnych podmienkach a poznáme celú jej DNA. Preto sa stala tzv. ťažným koňom molekulovej biológie a významne prispieva k výskumu biológie a medicíny.
Podľa miesta výskytu rozlišujeme mikrobiómy ako je črevný, kožný, mikrobióm ústnej dutiny, ale aj mikrobióm mozgu a pľúc. Posledné dva sú často stavy infekcie. Črevný mikrobióm (v minulosti známy ako črevná mikroflóra) je v posledných rokoch stredobodom pozornosti, pretože významne ovplyvňuje fungovanie celého tela.
Črevný mikrobióm predstavuje najpočetnejšiu a najrozmanitejšiu časť ľudského mikrobiómu. Nachádza sa v ňom približne 1013 (10 a 13 núl alebo 100 biliónov) bakteriálnych buniek, čo je približne rovnako, ako je buniek ľudského tela a dokopy môže mať až 0,2 kg. [1]
Čo ovplyvňuje zloženie mikrobiómu?
Zloženie, teda množstvo rôznych druhov mikroorganizmov v mikrobióme, je ovplyvnené viacerými faktormi:
- stravou, ktorú konzumujeme
- genetikou
- prostredím, v akom žijeme
- užívaním antibiotík
- celkovo životosprávou (alkohol a fajčenie majú negatívny vplyv na zloženie mikrobiómu)
Zloženie mikrobiómu človeka je ovplyvnené aj spôsobom pôrodu. V prípade pôrodu cisárskym rezom dieťa neprechádza prirodzenými pôrodnými cestami a nie je vystavené matkinmu vaginálnemu mikrobiómu. Črevný mikrobióm detí narodených cisárskym rezom tak má iné zloženie, ktoré zvyšuje riziko niektorých ochorení počas života. [2]
Mohli by vás zaujímať tieto produkty:
Čo črevný mikrobióm robí?
Baktérie žijúce v ľudskom tele sú živé organizmy, ktoré nesú vlastnú DNA. Ich gény môžeme považovať za nadstavbu tých vlastných, pretože vykonávajú rôzne dôležité funkcie. Produkty mikrobiálneho metabolizmu v hrubom čreve, sú pre naše zdravie prospešné.
1. Podporuje trávenie a vstrebávanie živín
Mikroorganizmy nachádzajúce sa v hrubom čreve prichádzajú do priameho kontaktu s tým, čo sme zjedli. Aby tieto mikroorganizmy prežili, potrebujú niečo konzumovať a to niečo nachádzajú v našej, už natrávenej strave. Pomáhajú nám tak stráviť látky, ktoré my sami tráviť nedokážeme.
Medzi látky, ktoré nedokážeme stráviť, patrí aj vláknina (tzv. prebiotiká). Nie je to jedna jediná látka, ale skupina nami nestráviteľných látok pochádzajúcich z rastlín, ktoré slúžia ako potrava pre baktérie v našom tráviacom trakte. Môžeme ich rozdeliť podľa rozpustnosti (rozpustná a nerozpustná vláknina), viskozity (hustoty) a fermentability. Fermentabilita nám hovorí o tom, do akej miery ju dokážu tráviť mikroorganizmy črevného mikrobiómu.
2. Produkuje zdraviu prospešné látky
Výsledkom mikrobiálneho trávenia vlákniny sú látky (tzv. postbiotiká), ktoré sa dostávajú do krvi a telo ich dokáže využiť. Zároveň sú produkované látky, ktoré sa podieľajú na signalizácii imunitného systému. Črevný mikrobióm tiež produkuje až 30 % dennej dávky vitamínu K a vitamínov B. [3]
3. Vplýva na imunitný systém
Tie dobré mikroorganizmy, ktoré si vieme udržať životosprávou, nám pomáhajú na uzde udržiavať tie zlé (patogénne) tým, že im zablokujú prístup k potrave. Ich vplyv na imunitný systém nám tiež pomáha lepšie bojovať s infekciami. [4]
Až 80 % všetkých buniek imunitného systému sa nachádza v tráviacom trakte. Je to jeden z možných prístupových bodov pre vstupujúce patogény, ktoré treba strážiť a v prípade potreby likvidovať. Prítomnosť buniek imunitného systému v hrubom čreve napovedá, že prospešné baktérie s imunitou veľmi intenzívne komunikujú. [5]
Črevný mikrobióm je zdrojom tzv. SCFAs, čo sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Tieto mastné kyseliny majú svoje receptory práve na bunkách imunitného systému, vďaka čomu dokáže črevný mikrobióm okamžite regulovať jeho funkcie. [6]
4. Vplýva na psychické zdravie
Črevný mikrobióm je súčasťou tzv. brain-gut axis, ktorá predstavuje komunikačnú os medzi tráviacim traktom a mozgom. Látky, ktoré produkuje črevný mikrobióm ovplyvňujú vývoj mozgu už v skorom detstve. Zmena zloženia mikrobiómu a tým aj látok, ktoré produkuje, môže prispievať k vzniku psychických ochorení, ako je depresia a úzkostná porucha. [7]
Na internete tiež nájdeme tvrdenia, že až 90 % všetkého serotonínu je tvoreného práve v črevách. To je síce pravda, ale tento serotonín sa však podieľa na trávení a neprechádza do mozgu, kde by mohol ovplyvňovať náladu. [8].
Konzumácia fermentovaných jedál, ktoré považujeme za probiotiká v pravom slova zmysle, má pozitívny vplyv na symptómy sociálnej úzkosti u ľudí, ktorí sú na sociálnu úzkosť náchylní. [9]
Čo ak je mikrobióm v nerovnováhe?
Dysbióza alebo nerovnováha mikroorganizmov v čreve, je spôsobená nízkou diverzitou druhov, ale aj patogénnymi baktériami, ktoré spôsobujú ochorenia. Bežne sú jej následkami tráviace ťažkosti, ktoré prichádzajú po konzumácii skazeného jedla, v ktorom sa premnožili patogénne baktérie. Ak tie prevládajú nad tými prospešnými, je nutná liečba antibiotikami.
Nerovnováha a nízka diverzita črevného mikrobiómu je asociovaná so zmenami imunitného systému. Napriek tomu, že látky produkované mikrobiómom ovplyvňujú fungovanie imunitného systému, nie je vždy jednoznačné, či je nesprávne fungujúci imunitný systém príčinou dysbiózy alebo či dysbióza ovplyvnila imunitný systém. [10]
Podobne je dysbióza mikrobiómu asociovaná s obezitou, cukrovkou, alergiami či dokonca depresiou. Ani v týchto prípadoch nie je jasné, čo bolo na začiatku a vzťah medzi dysbiózou a ochorením bude zrejme obojstranný – jedno zapríčiňuje druhé a naopak.
Baktérie z hrubého čreva tiež môžu prerastať až do tenkého čreva, čo spôsobuje SIBO (small intestinal bacterial overgrowth). Človek trpiaci SIBO má časté tráviace ťažkosti, plynatosť (nafúknuté brucho), hnačky a bolesti brucha. Tiež trpí zníženým vstrebávaním niektorých vitamínov a únavou.
SIBO je asociované s viacerými ochoreniam:[11]
- diabetes mellitus
- hypotyreóza
- celiakia
- cirhóza
- pankreatitída
Ako podporiť zdravý mikrobióm
Na podporu črevného mikrobiómu existuje viacero možnosti, ktoré zahŕňajú zmeny v životospráve.
1. Dbajte na vyváženú stravu bohatú na vlákninu
Črevný mikrobióm vyžaduje neustály prísun vlákniny (prebiotík), vďaka ktorému nie len produkuje látky prospešné pre ľudské telo, ale aj sám prežíva. Vláknina pomáha udržiavať diverzitu prospešných baktérií. Je preto vhodné mať v jedálničku dostatok ovocia a zeleniny, strukovín a niektorých obilnín, ako sú ovsené vločky.
2. Obmedzte nadmerné užívanie antibiotík
Príliš časté užívanie antibiotík nezabíja len tie zlé, patogénne baktérie, ale aj niektoré prospešné, čo vedie k prudkej zmene rovnováhy črevného mikrobiómu. Pri každom užívaní antibiotík je vhodné užívať aj probiotiká – prospešné baktérie, ktoré opäť môžu kolonizovať hrubé črevo.
3. Užívajte probiotiká
Užívanie probiotík má význam pri spomínanej liečbe antibiotikami. Alternatívou, ktorú je vhodné doplniť do jedálnička, sú fermentované produkty ako je kefír, či kimchi. Tie majú rovnaký benefit pre zdravie. [12]
Okrem užívania probiotík je vhodné užívať látky, ktoré samotný mikrobióm potrebuje, teda prebiotiká, čo je najčastejšie vláknina. Kombinácia prebiotík a probiotík sa nazýva synbiotikum.
4. Zdravý životný štýl
Dostatok spánku, dostatok pohybu a lepšie zvládanie stresu vedú k lepším stravovacím návykom a nižšej miere prejedania sa nezdravými potravinami. Spracované a nutrične chudobné potraviny vedú k nerovnováhe črevného mikrobiómu.
Záver? V zdravom čreve, zdravý duch!
Črevný mikrobióm s nami spolunažíva už milióny rokov, počas ktorých sa jeho vzťah s ľudským telom stal symbiózou. Jeho zdravie ovplyvňuje aj to naše, fyzické aj psychické. Zdravý životný štýl, zahŕňajúci pestrú stravu bohatú na vlákninu, užívanie probiotík a zníženie konzumácie priemyselne spracovaných potravín, nám pomôžu udržať prospešné črevné baktérie v dostatočnom množstve.
[1] Flint HJ. The impact of nutrition on the human microbiome – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22861801/
[2] Inchingolo F, Inchingolo AD, Palumbo I, Trilli I, Guglielmo M, Mancini A, Palermo A, Inchingolo AM, Dipalma G. The Impact of Cesarean Section Delivery on Intestinal Microbiota: Mechanisms, Consequences, and Perspectives – https://www.mdpi.com/1422-0067/25/2/1055
[3] Nysten J, Van Dijck P. Can we microbe-manage our vitamin acquisition for better health? – https://journals.plos.org/plospathogens/article?id=10.1371/journal.ppat.1011361
[4] Frances Spragge et al. ,Microbiome diversity protects against pathogens by nutrient blocking – https://www.science.org/doi/10.1126/science.adj3502
[5] Wiertsema SP, van Bergenhenegouwen J, Garssen J, Knippels LMJ. The Interplay between the Gut Microbiome and the Immune System in the Context of Infectious Diseases throughout Life and the Role of Nutrition in Optimizing Treatment Strategies. – https://www.mdpi.com/2072-6643/13/3/886
[6] Yao, Yao et al. “The role of short-chain fatty acids in immunity, inflammation and metabolism.” – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33261516/
[7] Xiong RG, Li J, Cheng J, Zhou DD, Wu SX, Huang SY, Saimaiti A, Yang ZJ, Gan RY, Li HB. The Role of Gut Microbiota in Anxiety, Depression, and Other Mental Disorders as Well as the Protective Effects of Dietary Components – https://www.mdpi.com/2072-6643/15/14/3258
[8] El-Merahbi, Rabih; Löffler, Mona; Mayer, Alexander; Sumara, Grzegorz . (2015). The roles of peripheral serotonin in metabolic homeostasis – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26070423/
[9] Hilimire, Matthew R et al. “Fermented foods, neuroticism, and social anxiety: An interaction model.” – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25998000/
[10] Levy, M., Kolodziejczyk, A., Thaiss, C. et al. Dysbiosis and the immune system – https://www.nature.com/articles/nri.2017.7
[11] Dukowicz AC, Lacy BE, Levine GM. Small intestinal bacterial overgrowth: a comprehensive review – https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3099351/
[12] Soemarie YB, Milanda T, Barliana MI. Fermented Foods as Probiotics: A Review – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34820306/
Pridať komentár