Čo robí alkohol s naším telom a existuje vôbec zdravá dávka?

Alkoholické nápoje sprevádzajú ľudstvo odpradávna. Kamkoľvek sa v histórii pozrieme, nájdeme tam záznamy o víne, pive, či iných kvasených nápojoch, ktoré vo vyššom množstve spôsobovali zmeny stavu vedomia. Alkoholu boli pripisované rôzne, aj liečivé vlastnosti, a to aj napriek tomu, že jeho nadmerná konzumácia často končí opicou, sprevádzanou bolesťami hlavy a dehydratáciou. Používal sa nielen na zapíjanie dobrého jedla, keďže bola voda často znečistená, ale aj ako hlavný hnací mechanizmus osláv. Dnes je alkohol stále hlavným aktérom pri spoločenských udalostiach. Je normalizovaný natoľko, že ten, kto nepije, je považovaný za čudného. Faktom ale ostáva, že alkohol je z pohľadu viacerých kritérií najhoršou drogou, ktorá poškodzuje nielen fyzické a psychické zdravie užívateľa, ale aj jeho okolia. 

Alkohol je droga

Napriek tomu, že je alkohol bežne dostupný v obchodoch, ide o drogu. Jeho hlavnou zložkou, ktorá stojí za jeho účinkom, je etanol. Problém etanolu spočíva v tom, ako pôsobí. Iné drogy väčšinou napodobňujú látky, ktoré sa nachádzajú v mozgu (napr. opiáty), alebo pôsobia na receptory v mozgu (napr. THC). Etanol je malá molekula, ktorá má schopnosť prechádzať cez bunkové membrány a ovplyvňovať fungovanie buniek zvnútra.

Presný mechanizmus účinku etanolu nie je úplne jasný. Tým, že je to malá molekula, dostáva sa do celého tela difúziou (samovoľne preniká do rôznych častí tela). Kedysi panoval názor, že je jeho účinok na centrálny nervový systém (CNS) nešpecifický. Dnes je známych viac ako 20 potenciálnych miest účinku v mozgu. Medzi ne patrí efekt na GABA receptory, serotonínový a dopamínový systém, ale aj na opioidné receptory.

Viac ako 90 % konzumovaného etanolu sa metabolizuje a zvyšok je vylúčený močom, potom a dychom. Po konzumácii sa dostáva z tráviaceho traktu do krvi, ktorou je vedený do pečene. Už jeden drink (0,04 l tvrdého alkoholu, jedno pivo, alebo pohár vína) dokáže zaťažiť pečeň a jej schopnosť metabolizovať etanol. Práve preto sa etanol v tele zdržiava dlho a počas tohto času pôsobí nielen na mozog, ale aj na všetky ostatné orgány.

V pečeni je etanol metabolizovaný alkoholdehydrogenázou na acetaldehyd. Acetaldehyd je toxický a karcinogénny, a preto je rýchlo premieňaný acetaldehyddehydrogenázou na acetát (anión kyseliny octovej), ktorý je len mierne toxický a vie byť využitý ako alternatívny zdroj energie. Predpokladá sa, že práve acetát je zodpovedný za rannú opicu.^[1]

Efekt alkoholu na dopamínový systém je zodpovedný za jeho vysokú návykovosť a vznik závislosti. Čím viac alkoholu človek prijíma, tým viac je stimulované vyplavovanie dopamínu a tým väčšia závislosť vzniká.^[2]

Akútne účinky alkoholu závisia od % alkoholu v krvi. Používanou jednotkou je však ‰ – promile. Všeobecne sa dajú účinky rozdeliť nasledovne:

‰ alkoholu v krvi	Účinok
0,2 – 0,39	Normálna koordinácia, mierne nižšia hanblivosť.
0,4 – 0,59	Pocit pohody, slabá eufória, pocit tepla, mierne znížená schopnosť vyhodnocovania situácie, nižšia pozornosť.
0,6 – 0,99	Mierne zhoršená rovnováha, reč, videnie, reakčný čas a sluch. Eufória a zhoršená sebakontrola. Zhoršená pamäť.
1 – 1,29	Výrazné zhoršenie rovnováhy, výrazná strata pozornosti, menej zrozumiteľná reč, zhoršené periférne videnie a reakčný čas.
1,3 – 1,59	Výrazne zhoršená koordinácia a kontrola pohybov. Rozmazané videnie a strata rovnováhy. Eufóriu strieda dysfória (nepríjemné pocity).
1,6 – 1,99	Dysfória a nevoľnosť. Typický obraz značne opitého, nekoordinovaného človeka.
2 – 2,49	Potreba asistencie pri chôdzi. Úplné mentálne zmätenie. Dysfória s nevoľnosťou a zvracaním s možnosťou upadnutia do bezvedomia.
2,5 – 3,99	Otrava alkoholom. Bezvedomie.
4 a viac	Kóma a potenciálne úmrtie kvôli zástave dýchania.

^[3]

Mohli by vás zaujímať tieto produkty:

Účinky alkoholu na mozog

Alkohol sa do mozgu, rovnako ako do zvyšku tela, dostáva krvou. Keďže ho nie je potrebné nijak tráviť, putuje z tráviaceho traktu do krvi okamžite. Ako je spomenuté vyššie, jeho efekt v mozgu je síce intenzívne preskúmaný, nevieme však ukázať prstom na jeden konkrétny mechanizmus, ktorý by zodpovedal za jeho účinok. Jedným z najznámejších mechanizmov je ovplyvňovania GABA_A receptorov podobne, ako to robia niektoré anestetiká. Spomaľuje činnosť CNS a pôsobí ako tlmivá látka (depressant), vďaka čomu sa cítime viac uvoľnene a odvážnejšie.^[4] 

Okrem GABA_A receptorov, ktoré patria k iónovým kanálom, pôsobí etanol aj na iné iónové kanály. V niektorých prípadoch má utlmujúci účinok, v iných excitačný – zrýchľuje prenosy signálu v mozgu, čím prispieva k celkovej nerovnováhe a zlému fungovaniu CNS.

Tak ako každá droga, aj etanol mozog poškodzuje. Spomedzi legálnych aj nelegálnych drog, je etanol jednou z najhorších, čo sa týka degenerácie mozgových buniek. Spomaľuje tiež neurogenézu a neuroplasticitu – vytváranie nových spojení medzi mozgovými bunkami.^[5] Je tiež schopný spúšťať programovanú bunkovú smrť (apoptózu).^[6]

V štúdii z roku 2022 s viac ako 39 tisíc účastníkmi, bolo preukázané, že už ekvivalent jedného malého piva denne spôsobuje výrazné zmenšenie a urýchlené starnutie mozgu. Tento efekt sa samozrejme zvyšoval s pribúdajúcim množstvom drinkov denne. Na základe tejto a iných štúdií je už dávno preukázané, že neexistuje zdravé množstvo alkoholu.^[7]

Chronický efekt konzumácie alkoholu teda značne poškodzuje fungovanie mozgu, prispieva k strate mozgovej hmoty a pri ťažkých prípadoch alkoholizmu vedie k alkoholom indukovanej demencii.

Čo spôsobuje alkohol mimo mozgu?

Okrem jeho negatívneho vplyvu na mozog, je užívanie alkoholu silným rizikovým faktorom veľkého množstva ochorení. Priame mechanizmy sa opäť hľadajú ťažko, pretože sa alkohol dostane do celého tela takmer bez zábran.

Kardiovaskulárny systém

Už konzumácia minimálneho množstva alkoholu zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Výsledky štúdií, ktoré hovorili o protektívnom účinku miernej konzumácie alkoholu na srdce, boli skreslené a najnovšie údaje ukazujú, že alkohol zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení v každom množstve [8]. Jednou z hlavných príčin tohto zvýšeného rizika je účinok alkoholu na krvný tlak. Pri pravidelnej konzumácii alkoholu je konštantne zvýšený krvný tlak predpokladom k zlyhávaniu srdca. Riziko mŕtvice je tiež zvýšené.^[9]

Dlhodobé a pravidelné užívanie alkoholu tiež vedie k alkoholom-indukovanej toxicite, ktorá spôsobuje kardiomyopatiu (skupina ochorení srdcového svalu). Tá predstavuje nenávratné poškodenie srdca a jeho funkcií, ktoré vedie k zlyhávaniu srdca a arytmiám. Ak človek s týmto poškodením neprestane konzumovať alkohol, jeho riziko úmrtia v nasledujúcich 10 rokoch stúpa na 80 %.^[10]

Tráviaci systém

Pri konzumácii alkoholu trpí aj tráviaci systém. Asi najznámejším poškodením je poškodenie pečene. Tá robí všetko pre to, aby bol alkohol čo najrýchlejšie odbúraný a metabolizovaný na menej škodlivé látky. Má však istú kapacitu, ktorá sa veľmi rýchlo naplní. Výsledkom častého preťažovania pečene je poškodenie a následná cirhóza. Tá vzniká ako reakcia na nenávratné poškodenie pečene. Výsledkom je tvorba jazvového tkaniva a zastavenie správnej funkcie pečene. Cirhóza patrí medzi top 10 najčastejších príčin úmrtia na svete.

Okrem cirhózy je častá aj alkoholická hepatitída (žltačka), alebo steatóza pečene – alkoholová tuková choroba pečene, pri ktorej sa ukladá veľké množstvo tuku, ktoré môže vyústiť do zápalu a cirhózy. Veľmi častá je aj pankreatitída (zápal pankreasu) a zvýšené riziko rakoviny pankreasu.^[11]

Rakovina

Zvýšené riziko rakoviny vyplýva z faktu, že etanol patrí medzi karcinogény prvej skupiny podľa klasifikácie IARC. Do tej istej skupiny patria aj látky obsiahnuté v cigaretovom dyme. Karcinogénny efekt etanolu je zapríčinený jeho jednoduchým prestupom cez bunkové membrány. V bunkách spôsobuje metyláciu DNA, čo vedie k nesprávnej regulácii aktivity génov. Tiež spôsobuje oxidačný stres, ktorý opäť poškodzuje DNA. Najčastejšie tento efekt vyúsťuje do rakoviny prsníka, kolorektálnemu karcinómu, rakoviny ústnej dutiny a rakoviny pečene.^[12]

Ďalšie negatívne dopady na zdravie

• Konzumácia alkoholu tiež vplýva na imunitný systém, kde narúša signalizáciu a spúšťa vylučovanie prozápalových látok. Podiel na tom má aj narušenie črevného mikrobiómu.^[13]
• Veľmi častá je aj alkoholická neuropatia – poškodenie nervov, ktoré je spôsobené priamo etanolom. Prejavuje sa zlou koordináciou pohybov (za triezva), parestéziou (trpnutie a mravčenie v končatinách) a bolesťami.^[14]
• Konzumácia alkoholu znižuje kvalitu spánku. Napriek tomu, že jeho vysoká koncentrácia v krvi pôsobí sedatívne a urýchľuje zaspávanie, je kvalita spánku výrazne zhoršená, čo negatívne ovplyvňuje celkové fyzické aj psychické zdravie človeka.^[15]
• Chronická konzumácia alkoholu znižuje produkciu testosterónu u mužov už pri 8 drinkoch týždenne. Nižšia hladina testosterónu vplýva nielen na plodnosť, ale aj libido a celkový fyzický výkon (v posteli aj mimo nej).^[16]
• Okrem fyzického zdravia trpí pri akútnej a chronickej konzumácii alkoholu aj to psychické. Napriek tomu, že dočasný efekt môže byť pozitívny a priniesť úľavu, alkohol zhoršuje symptómy úzkostí aj depresie. Pri vysokej dávke je tento efekt badateľný hneď, pri miernejšej konzumácii prichádzajú úzkosti a depresívne stavy po vytriezvení. Spolu so vznikajúcou závislosťou na alkohole sa tak človek dostáva do začarovaného kruhu, z ktorého je náročné vystúpiť. Negatívne to ovplyvňuje nielen jeho život, ale aj životy ľudí v jeho okolí. Z hľadiska negatívneho dopadu na psychické zdravie a celkového negatívneho vplyvu na sociálne okolie, je alkohol tou najhoršou drogou, akú ľudstvo pozná.^[17]

Mierna konzumácia alkoholu, ktorú považujeme za neškodnú, ovplyvňuje zdravie človeka na všetkých úrovniach. Veľmi jednoducho sa z nej môže stať chronická konzumácia spojená so závislosťou, ktorá ničí telo rapídnym tempom. Poškodenia orgánov, akými sú srdce, či mozog sú pri nadmernom množstve alkoholu nevratné a navždy poznačia človeka, ktorý tejto závislosti prepadol.

Alkohol je rizikovým faktorom obezity

Konzumácia alkoholu je často prehliadaná pri počítaní kalórií. Je to však chyba, pretože samotný etanol má kalorickú hodnotu. Pri bežných makronutrientoch vieme, že tuky majú zhruba 9 kcal/g a sacharidy s proteínmi okolo 4 kcal/g. Etanol v alkoholických nápojoch obsahuje približne 7 kcal/g. Večerné posedenie pri víne sa tak mení na konzumáciu takého množstva kalórií, aké by mala menšia večera. K tomu samozrejme pridáme aj jedlo, ktoré zmení večerné posedenie pri víne na nutrične slabú kalorickú bombu.

Kalórie v alkoholických nápojoch sú však veľmi nebezpečné. Dokážu nielen zvýšiť náš kalorický príjem tak, že budeme priberať, ale zároveň ide o tzv. prázdne kalórie bez akejkoľvek nutričnej hodnoty. Jedna plechovka piva denne zvýši týždenný kalorický príjem o takmer 1500 kcal bez akéhokoľvek prínosu pre naše telo.

Záver

Konzumácia alkoholu je vo svete tak normálna, že aktívne ignorujeme jej negatívny dopad na naše zdravie. Alkohol však právom patrí medzi omamné a návykové látky. Na rozdiel od väčšiny drog, je schopný narúšať chod celého tela a poškodzovať všetky orgány, do ktorých sa dostane. Vďaka svojej veľkosti sa molekula etanolu dostane všade. Zvyšovaním oxidačného stresu, poškodzovaním DNA a narúšaním celkovej homeostázy organizmu, potom poškodzuje naozaj celé telo. Najzdravšie množstvo alkoholu je žiadne.

Zdroje:

[1] Maxwell, C. R., Spangenberg, R. J., Hoek, J. B., Silberstein, S. D., & Oshinsky, M. L. Acetate Causes Alcohol Hangover Headache in Rats – https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0015963

[2] Ma H, Zhu G. The dopamine system and alcohol dependence – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25092951/

[3] Blood alcohol concentration - University of Notre Dame. (n.d.). – https://mcwell.nd.edu/your-well-being/physical-well-being/alcohol/blood-alcohol-concentration/

[4] Ingrid A. Lobo; R. Adron Harris. (2008). GABAA receptors and alcohol – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18423561/

[5] Crews F. T. (2008). Alcohol-related neurodegeneration and recovery: mechanisms from animal models – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3860462/

[6] Han, Jae Yoon et al. “Ethanol induces cell death by activating caspase-3 in the rat cerebral cortex.” – https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S101684782313216X?via%3Dihub

[7] Daviet, R., Aydogan, G., Jagannathan, K. et al. Associations between alcohol consumption and gray and white matter volumes in the UK Biobank – https://www.nature.com/articles/s41467-022-28735-5

[8] Schutte, Rudolph et al. “Alcohol - The myth of cardiovascular protection.” - – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34999329/

[9] Tackling G, Borhade MB. Hypertensive Heart Disease (2024) – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK539800/

[10] Shaaban A, Gangwani MK, Pendela VS, et al. Alcoholic Cardiomyopathy – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK513322/

[11] Varghese J, Dakhode S. Effects of Alcohol Consumption on Various Systems of the Human Body: A Systematic Review – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36381944/

[12] Rumgay H, Murphy N, Ferrari P, Soerjomataram I. Alcohol and Cancer: Epidemiology and Biological Mechanisms – https://www.mdpi.com/2072-6643/13/9/3173

[13] The gastrointestinal microbiome: alcohol effects on the composition of intestinal microbiota. Engen PA, Green SJ, Voigt RM, Forsyth CB, Keshavarzian A. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26695747/

[14] Sadowski A, Houck RC. Alcoholic Neuropathy: – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK499856/

[15] Colrain IM, Nicholas CL, Baker FC. Alcohol and the sleeping brain – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25307588/

[16] Koh K, Kim SS, Kim JS, Jung JG, Yoon SJ, Suh WY, Kim HG, Kim N. Relationship between Alcohol Consumption and Testosterone Deficiency according to Facial Flushes among Middle-Aged and Older Korean Men – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36444123/

[17] Drug harms in the UK: a multicriteria decision analysis Nutt, David J et al. The Lancet - – https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(10)61462-6/fulltext