Obsah
Leto je v plnom prúde a spolu s ním prišlo aj riziko, že sa z nesprávneho opaľovania stane spálenie. Či už niekto zaspí na pláži alebo zanedbá ochranu pred slnkom, spálenie vie poriadne znepríjemniť letné dni, ktoré máme vyhradené na oddych. Hranica medzi opálením a spálením je v závislosti od typu pokožky rôzna. Ľudia s tmavšou pleťou sú prirodzene chránení lepšie, ako ľudia s tou svetlejšou. Keď je táto hranica prekročená, z krásneho bronzového opálenia sa stáva bolestivé, červené spálenie, ktoré môže viesť až k opuchu a pľuzgierom.
Opálenie vzniká ako obranná reakcia kože na účinky slnečného žiarenia. Aj napriek tomu, že ho považujeme za esteticky pekné, veľmi ľahko sa môže zmeniť na spálenie, ktoré sprevádzajú nepríjemne bolesti a zápal.
Ako vzniká opálenie?
Za opálenie vďačíme šikovným bunkám, ktoré nazývame melanocyty. Tie po ožiarení slnečným svetlom produkujú tmavý pigment melanín. Jeho hlavnou funkciou je ochrana buniek pred poškodením spôsobeným UV žiarením.[1]
Slnečné žiarenie poškodzuje bunky
O akom poškodení hovoríme pri opaľovaní a spálení? Slnečné svetlo je zdrojom žiarenia rôznych vlnových dĺžok. Okrem viditeľného svetla, vďaka ktorému máme predstavu o tom ako svet okolo nás vyzerá, patrí k tomuto žiareniu aj infračervené, ktoré poznáme ako teplo, a ultrafialové žiarenie, ktoré síce nevidíme, no jeho efekt poznáme veľmi dobre. UV žiarenie vieme ďalej rozdeliť na UVA, UVB a UVC.
- UVC je takmer kompletne absorbované ozónovou vrstvou. To je dobrá správa, pretože je to práve toto žiarenie, ktoré sa používa v germicídnych lampách na dezinfekciu. Je veľmi dobre absorbované molekulou DNA, čím efektívne zabíja mikroorganizmy.[2]
- UVB je žiarenie, ktoré spôsobuje spálenie kože. Väčšina je síce absorbovaná atmosférou, no malé percento preniká na zemský povrch. Toto žiarenie je nevyhnutné aj pre syntézu vitamínu D. Jeho benefit je však stanovený dávkou – príliš veľa spôsobuje rozsiahle poškodenie DNA v bunkách kože. Zároveň stimuluje tvorbu zápalových látok.[3]
- UVA predstavuje väčšinu UV žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch. UVA je zodpovedné za opálenie, pretože preniká hlboko pod povrch kože, kde sídlia spomínané melanocyty. Podobne ako UVC a UCB, ani UVA nie je z dlhodobého hľadiska úplne bezpečné. Je zodpovedné za tvorbu voľných radikálov, ktoré poškodzujú proteíny, DNA a narušujú signálne dráhy, čo vedie k vzniku zápalu a bunkovej smrti.[4]
Mohli by vás zaujímať tieto produkty:
Čo sa deje s kožou počas opaľovania?
UV žiarenie je teda zodpovedné za poškodenie buniek na úrovni proteínov a DNA. Toto poškodenie vzniká buď priamo, alebo nepriamo.
- Priame poškodenie je typické pre UVB a spôsobuje mutácie, ktoré sú vo väčšine prípadov opravené. Ak však k oprave nedôjde, bunka musí byť zlikvidovaná. Mutované bunky, ktoré dokážu prežiť, sa nakoniec môžu stať nádorovými.
- Nepriame poškodenie je spôsobené oxidačným stresom vďaka tvorbe voľných radikálov a rovnako spôsobuje chyby pri prepise DNA, ktoré môžu viesť až k rakovine kože.
Práve to sú dôvody, prečo sa pred slnečným žiarením treba dostatočne chrániť. Tvorba melanínu a opálenie vzniká postupne a súčasne s poškodením kože. Poškodenie vzniká už počas opaľovania. Nechránená koža je nakoniec po dlhodobom vystavení slnečnému žiareniu spálená.
Čo je to teda spálenie?
Dlhodobé opaľovanie bez vhodnej ochrany stimuluje tvorbu voľných radikálov v koži, ktoré sú spúšťačom zápalovej reakcie. Preto je spálená koža začervenaná a horúca. Tento zápal však prichádza už počas opaľovania, teda aj pred samotným spálením a je zodpovedný za urýchlené starnutie kože, ktoré sprevádza stenčovanie pokožky a tvorba vrások. Poškodená a stenčená pokožka sa tiež veľmi rýchlo dehydruje.[5]
Zápalová reakcia vyžaduje čas a preto ju prichádzajú prejavy spálenia s odstupom niekoľkých hodín. Najhoršia bolesť a začervenanie zažívame typicky po 24 hodinách a prvé náznaky zlepšenia prichádzajú po 48 hodinách.
Spálenie je najčastejšie popálenina prvého stupňa. V horších prípadoch môže spálenie slnkom spôsobiť popáleniny druhého stupňa, ktoré sprevádza tvorba pľuzgierov. Spálenie tretieho stupňa je nepravdepodobné, no nie nemožné.
Spálenie je typická popálenina a podľa prejavu rozoznávame tri typy:
- Popálenina prvého stupňa, ktorá je charakteristická začervenaním kože a bolesťou, no zmiernenie prejavov prichádza po 2 až 3 dňoch.
- Popálenina druhého stupňa je závažnejšia a sprevádza ju tvorba pľuzgierov. Tie sa môžu hojiť až 10 dní.
- Popálenina tretieho stupňa je najzávažnejšia a je nepravedpodobné aby bola spôsobená nesprávnym opaľovaním. Je to však možné a sprevádza ju silné poškodenie kože, pľuzgiere a zjazvenie kože.
Pred spálením sa treba chrániť
Pred spálením je najlepšie sa chrániť opaľovacím krémom s ochranným faktorom SPF (sun protection factor). SPF sa uvádza ako číslo predstavujúce zlomok UV žiarenia, ktoré prepúšťa a nájdeme ho na obale opaľovacích krémov. Napríklad, SPF 30 prepustí 1/30, alebo 3,33 % UV žiarenia na kožu. Pri SPF 50 je toto číslo 1/50, alebo 2 %. To znamená, že SPF50 chráni 1,65x lepšie ako SPF30. Inak povedané, SPF50 prepúšťa o 165 % menej UV žiarenia.
SPF funguje primárne na dvoch princípoch:
- Prvým je chemický, kedy je v opaľovacom kréme látka, ktorá dokáže absorbovať UV žiarenie, čím zabráni jeho preniknutiu do kože.
- Druhým spôsobom je vytvorenie fyzickej bariéry, najčastejšie minerálmi, akými sú oxid zinočnatý alebo dioxid titaničitý.
Dôležité je však aj správne používanie opaľovacích krémov s SPF. Ideálne je natrieť sa 20 minút pred opaľovaním. Netreba zabúdať na tvár, uši, krk a iné miesta, ktoré často ignorujeme. Po približne hodine je dobré sa natrieť znova.
Pri kúpaní sa opaľovací krém zmýva a aj napriek vodeodolnosti je najlepšie krém aplikovať aj po kúpaní. Okrem opaľovacieho krému je dobré myslieť aj na ochranu v podobe slnečných okuliarov a pokrývky hlavy, ako je šiltovka.
Opaľovanie počas obeda je najnebezpečnejšie a je lepšie sa mu vyhnúť. Slnečné žiarenie dopadajúce na zem je v tomto čase najintenzívnejšie, pretože prechádza tenšou vrstvou atmosféry. Je tak málo absorbované a rozptýlené.
Čo na spálenie pomáha?
Ak sa nám aj tak nepodarilo vyhnúť spáleniu, existujú spôsoby, ako si pomôcť. Nezvrátia síce poškodenie, aké vzniklo na úrovni buniek, no zmiernia príznaky a urýchlia hojenie.
- Očividným spôsobom je spálenú kožu chladiť obkladmi alebo studeným kúpeľom.
- Vhodné je aj prijímať dostatok tekutín, keďže koža je extrémne dehydratovaná.
- Netreba zabúdať ani na optimálne množstvo spánku. Ten znižuje hladinu kortizolu a tým zlepšuje regeneráciu poškodenej kože.
- Spálenie, ktoré je typickým zápalovým procesom, môže zmierniť aj užitie nesteroidných protizápalových liekov, akým je napríklad ibuprofen.
- Na dehydratáciu kože pomáhajú aj krémy po opaľovaní s obsahom panthenolu, ktorý má aj protizápalový účinok.[6]
Chladivý účinok majú aj gély a masti s obsahom aloe vera. Síce ich účinok na spálenie nebol vedecky potvrdený, ale pomôžu s hydratáciou vysušenej pokožky.
Bežne sa spálenie hojí od 3 do 5 dní, v závislosti od intenzity. Počas hojenia sa neodporúča vystavovať spálenú pokožku slnku. V extrémnych prípadoch, kedy ide o popáleninu druhého stupňa s pľuzgiermi sa toto hojenie môže natiahnuť až na dva týždne.
Záver
Čo funguje na spálenie najlepšie? Vyhnúť sa mu. Bolestivá zápalová reakcia je to, čo cítime a vidíme. Na čo však zabúdame, je rozsiahle poškodenie pod povrchom kože, ktoré predstavuje omnoho závažnejšie riziko, ako len bolesť na pár dní. Priame aj nepriame poškodenie DNA vedie k zvýšenému riziku vzniku rakoviny kože a to aj bez spálenia. Preto je potrebné sa vždy dostatočne chrániť pri opaľovaní. Bonusom bude nielen nízke riziko spálenia a rakoviny kože, ale aj spomalené starnutie pokožky.
Ako sa chránite pred spálením vy? Ak sa vám článok páčil, budeme radi, keď sa o túto problematiku podelíte na sociálnych sieťach aj so svojimi blízkymi.
[1] Brenner, M. and V.J. Hearing – The protective role of melanin against UV damage in human skin. – https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1751-1097.2007.00226.x
[2] Dai, T., et al. – Ultraviolet C irradiation: an alternative antimicrobial approach to localized infections? – https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1586/eri.11.166
[3] Tang, X., et al. – Current insights and future perspectives of ultraviolet radiation (UV) exposure: Friends and foes to the skin and beyond the skin – https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0160412024001211?via%3Dihub
[4] Bernerd, F., et al. – The Damaging Effects of Long UVA (UVA1) Rays: A Major Challenge to Preserve Skin Health and Integrity. – https://www.mdpi.com/1422-0067/23/15/8243
[5] Ansary, T.M., et al. – Inflammatory Molecules Associated with Ultraviolet Radiation-Mediated Skin Aging. – https://www.mdpi.com/1422-0067/22/8/3974
[6] Camargo, F.B., Jr., L.R. Gaspar, and P.M. Maia Campos – Skin moisturizing effects of panthenol-based formulations. – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21982351/
Pridať komentár