Obsah
Neodmysliteľnou súčasťou leta je opaľovanie. Počas mesiacov, kedy je slnko na oblohe najvyššie, je čas strávený v plavkách pri vode tým najlepším relaxom. Za ideálnych podmienok je výsledkom krásne bronzové opálenie, ktoré považujeme za esteticky pekné. Ideálne podmienky samozrejme znamenajú správnu ochranu, použitím opaľovacích krémov s ochranným faktorom a zdravú dávku slnečného žiarenia. Spolu s opálením sa môžeme tešiť aj zo zvýšenej produkcie vitamínu D, ktorý je pre naše zdravie nesmierne dôležitý.
Počas mesiacov, kedy opaľovanie neznie ako najlepší nápad, sa niektorí ľudia rozhodnú pre opaľovanie v soláriách, ktoré za krátky čas prinesie rovnaký výsledok – krásnu opálenú pokožku. Aký je rozdiel medzi opaľovaním na slnku a v soláriu? Môže nám solárium pomôcť s tvorbou vitamínu D aj v zimných mesiacoch? Aké riziká prináša opaľovanie na slnku a aké v soláriu? Všetky tieto otázky (a niečo navyše) si zodpovieme v tomto článku.
Čo je to opálenie a ako vzniká?
Na prvý pohľad estetická záležitosť, je v skutočnosti obrannou reakciou kožena dopadajúce ultrafialové žiarenie pochádzajúce zo slnka. Toto UV žiarenie tvorí prevažne UVA (95%) a malá časť UVB (5%). To najnebezpečnejšie UVC žiarenie sa na zemský povrch nedostáva. [1]
UVA je zodpovedné za opálenie, zatiaľ čo UVB žiarenie spôsobuje spálenie vedúce k popáleninám. Opálenie vzniká, keď UV žiarenie preniká pokožkou a aktivuje bunky, ktorých úlohou je chrániť kožu pred poškodením, ktoré hrozí pri vystavení slnečnému žiareniu. Tieto bunky sa nazývajú melanocyty.
Melanocyty tvoria zhruba 1% všetkých buniek pokožky a každý z nich je spojený s niekoľkými susednými bunkami. V melanocytoch prebieha produkcia melanínu ako odpoveď na UV žiarenie. Ten sa následne presunie do okolitých buniek kože, čo zapríčiňuje jej rovnomerné stmavnutie.[2]
Mohli by vás zaujímať tieto produkty:
Opálenie závisí od typu pokožky
To, či nás slnko opáli rýchlo, pomalšie, alebo nás rovno spáli, záleží od sfarbenia pokožky. Rozdiely sfarbenia pokožky nesúvisia s počtom melanocytov, ale s ich aktivitou a typom melanínu, aký produkujú. Najviac zastúpený je u všetkých typoch pokožky eumelanín. To je tmavá forma melanínu, ktorá je zodpovedná za tmavé sfarbenie nielen pokožky, ale aj vlasov. Druhou formou melanínu je pheomelanín, ktorého majú väčšie množstvo ryšaví ľudia. Ľudia ázijského pôvodu majú zhruba dvojnásobné množstvo eumelanínu ako európania, zatiaľ čo ľudia afrického pôvodu môžu mať šesť násobné množstvo.
Ochranná funkcia melanínu je očividná už z incidencie rakoviny kože. Ľudia afrického pôvodu majú až 70x nižšie riziko rakoviny kože ako ľudia svetlej pokožky.
- Tmavá pokožka prepustí len okolo 17% UVA a 7% UVB žiarenia.
- Svetlá pokožka ľudí s európskymi koreňmi prepustí až 55% UVA a 24% UVB žiarenia.
Melanín u ľudí afrického pôvodu je tiež odolný voči degradácii a zotrváva v koži permanentne, zatiaľ čo opálení Európania si stmavnutie pokožky užijú približne na 10 dní. Tento čas sa však môže natiahnuť pri pravidelnom opaľovaní.[2]
Melanín môže byť aj nebezpečný
Napriek jeho ochrannej funkcii počas opaľovania, môže melanín pri intenzívnom opaľovaní vďaka UVA žiareniu reagovať s DNA v bunkách a spôsobovať oxidačný stres.
V tomto prípade je horší pheomelanín, ktorý je náchylný na degradáciu. Tohto melanínu majú viac ľudia so svetlou pokožkou a ryšavými vlasmi. Preto sú aj rizikovou skupinou pri vzniku rakoviny kože a mali by dbať na dostatočnú ochranu.[3]
Opaľovaním sa tvorí vitamín D
UVA žiarenie nás síce opáli, no nedokáže stimulovať tvorbu vitamínu D v koži. Na to je potrebné UVB. Aj napriek tomu, že ho na zemský povrch dopadá len 5% dokáže v koži spustiť chemickú reakciu, ktorá premieňa 7-dihydrocholesterol na vitamín D.
Vitamín D je nesmierne dôležitý pre zdravie kostí, pretože napomáha vstrebávaniu vápnika. Môže tiež napomôcť s so symptómami depresie, zlepšiť imunitný systém a pomáha tiež lepšie regulovať zápaly.
Odporúčaná denná dávka vitamínu D, je podľa EFSA 15 μg. Koľko sa ho vytvorí účinkom opaľovania?
Pri vystavení celého tela slnečnému žiareniu na dobu 15-20 minút a za vzniku viditeľného jemného začervenania pokožky, sa vytvorí okolo 250 μg vitamínu D. Je to niekoľkonásobne viac ako je potrebné.[4]
Dlhšie opaľovanie bez dostatočnej ochrany prináša viac škody ako úžitku v podobe spálenia a poškodenia kože. Po dosiahnutí maximálnej produkcie vitamínu D má telo poistku – tvorí nefunkčné metabolity. Zbytočne dlhé opaľovanie neprinesie viac vitamínu D.[4]
Ochrana pomocou krémov s SPF síce blokuje UV žiarenie prenikajúce pokožkou, neblokuje však produkciu vitamínu D v reálnych podmienkach.[5]
V zimných mesiacoch alebo vplyvom moderného života, sme vystavení slnku v nižšej miere a preto môže byť vhodné vitamín D aj dopĺňať v strave či v doplnkoch stravy. Dostatok ho nájdeme napríklad v lososovi (66% dennej dávky na 100 g), v sardinkách (24% dennej dávky na 100 g), vo vajíčkach (5% dennej dávky na 100 g), alebo v hubách, ktoré boli vystavené slnečnému žiareniu a lišajníkoch.
Ako fungujú soláriá?
Solárium poskytuje rýchly a efektívny spôsob, ako dosiahnuť bronzové opálenie počas celého roka. Namiesto ležania na slnku môžeme pomocou solária dosiahnúť opálenie už za 5 minút. V minulosti sa soláriá vďaka tejto výhode tešili z veľkej pozornosti. Zistenia o ich účinku na zdravie a z nich vyplývajúce regulácie však spôsobili, že počet ľudí využívajúcich soláriá klesol viac ako o polovicu.
Narozdiel od slnečného žiarenia, ktoré je zložené zo svetla rôznych vlnových dĺžok, vyžaruje solárium prevažne UVA žiarenie, ktoré stimuluje tvorbu melanínu a teda opálenie. Moderné soláriá vyžarujú aj malú dávku UVB žiarenia, ktoré pri dlhšom vystavení spôsobuje spálenie, ale aj tvorbu vitamínu D. Výrobcovia sa tiež snažia dodržať limity, ktoré nastavila Európska komisia, na základe dlhoročných pozorovaní, že využívanie solárií zvyšuje riziko melanómu.
Štúdií, ktoré preukázali riziko melanómu pri pravidelnom opaľovaní v soláriách je obrovské množstvo. Meta-analýzy týchto štúdií ukazujú, že riziko melanómu je výrazné zvýšené (až o 27%) pri 10 a viac návštevách solária ročne.[6]
Koncentrované UVA žiarenie v soláriách stimuluje tvorbu voľných radikálov, ktoré spôsobujú v pokožke oxidačný stres. Okrem rizika melanómu tak spôsobuje aj tvorbu vrások a urýchlené starnutie pokožky.[7]
Novodobý fenomén – kolagénové soláriá
Soláriá, ktoré sľubujú zvýšenú tvorbu kolagénu na omladenie a regeneráciu pokožky, fungujú na inom princípe ako klasické soláriá. Narozdiel od klasických, ktoré na opaľovanie využívajú UV žiarenie, kolagénové soláriá využívajú infračervené žiarenie. Toto žiarenie poznáme ako teplo.
Infračervené lampy sú na trhu už niekoľko desaťročí a skutočne môžu napomáhať pri liečbe a regenerácii kožných problémov. Veda má však stále veľa otvorených otázok ohľadom infračerveného žiarenia a čoraz viac populárne kolagénové soláriá zatiaľ sľubujú viac, ako reálne dokážu dodať.
Netreba tiež zabúdať, že výrobcovia sa snažia spojíť opálenie s tvorbou kolagénu a preto má väčšina takýchto solárií aj zdroj UV žiarenia. Kombinácia UV, ktoré kožu poškodzuje a IR, ktoré jej má pomáhať napovedá, že tvrdenia o ich zázračných účinkoch budú zrejme pritiahnuté za vlasy.
Ktorá forma opaľovania je lepšia?
Prirodzené opaľovanie na slnku má svoje riziká aj výhody. Žiarenie, ktoré dopadá na zemský povrch má schopnosť nielen opaľovať, ale aj stimulovať tvorbu veľkého množstva vitamínu D. Pri prirodzenom opaľovaní máme možnosť regulovať čas aký sa na slnku nachádzame a vyhnúť sa tak zbytočným zdravotným a estetickým rizikám. Správna ochrana nám zabezpečí minimálne riziko spálenia a poškodenia kože, ktoré v najhorších prípadoch môže znamenať vznik rakoviny kože.
Opaľovanie v soláriách je síce celoročne dostupné a efektívne, no napriek medzinárodným reguláciám existuje stále riziko, že emitované UV žiarenie nespĺňa normy a zvyšuje zdravotné riziká v podobe vyššieho rizika vzniku melanómu. Zároveň je intenzívne UVA žiarenie zodpovedné za urýchlené starnutie pokožky. Narozdiel od opaľovania v plavkách pri vode, je opaľovanie v soláriu rýchle a ochudobnené o iné aktivity, aké môžeme vykonávať niekde na pláži.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že bezpečnejšou alternatívou bude kontrolované opaľovanie na slnku, ktorým sa dajú spríjemniť letné dni. Netreba však zabúdať na správnu ochranu. S ňou je opaľovanie na slnku určite lepšia voľba, ako ležať v uzavretom priestore, ktorý z minimálnej vzdialenosti vyžaruje karcinogénne žiarenie.
[1] IARC Working Group on the Evaluation of Carcinogenic Risks to Humans – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK304366/
[2] Brenner, M. and V.J. Hearing - The protective role of melanin against UV damage in human skin. – https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1751-1097.2007.00226.x
[3] Ito S, Kolbe L, Weets G, Wakamatsu K. Visible light accelerates the ultraviolet A-induced degradation of eumelanin and pheomelanin – https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/pcmr.12754
[4] Mostafa WZ, Hegazy RA. Vitamin D and the skin: Focus on a complex relationship: A review – https://doi.org/10.1016/j.jare.2014.01.011
[5] Neale, R E et al. “The effect of sunscreen on vitamin D: a review.” – https://doi.org/10.1111/bjd.17980
[6] Dessinioti, C.; Stratigos, A.J. An Epidemiological Update on Indoor Tanning and the Risk of Skin Cancers.– https://doi.org/10.3390/curroncol29110699
[7] Lan CE, Hung YT, Fang AH, Ching-Shuang W. Effects of irradiance on UVA-induced skin aging – https://doi.org/10.1016/j.jdermsci.2019.03.005
Pridať komentár