PVL Zdravé tuky

Omega mastné kyseliny sa delia na polynenasýtené esenciálne omega-3 a omega-6, ktoré si telo nedokáže vytvoriť samo, a mononasýtenú omega-9 mastnú kyselinu. Tá sa najbežnejšie vyskytuje v strave a nepatrí medzi esenciálne aminokyseliny, pretože jej syntéza prebieha v ľudskom tele.

               

Výhody omega 3-6-9 mastných kyselín

Je veľké množstvo dôvodov prečo je potrebné a priam nevyhnutné dbať na dopĺňanie omega mastných kyselín. Pozrite si tie najdôležitejšie a najviac zdraviu prospešné:

• zlepšujú funkčnosť mozgu

• upravujú krvný tlak a cholesterol

• podporujú imunitný systém

• majú pozitívny vplyv na autoimunitné ochorenia

• pôsobia protizápalovo a zabraňujú vzniku infekcií

• znižujú riziko vzniku ateosklerózy

• sú účinnou prevenciou proti infarktu

• spomaľujú proces starnutia

• priaznivo pôsobia pri neurologických a psychiatrických ochoreniach

• znižujú riziko cukrovky

• pomáhajú pri psoriáze

• chránia DNA pred UV žiarením, čím znižujú perspektívu rakoviny kože

• zmenšujú riziko predčasného pôrodu

• zmierňujú pocit stresu a agresiu u detí aj dospelých

• zlepšujú priebeh bolestivej menštruácie

• slúžia na regeneráciu svalov

• zvyšujú fyzický výkon a vytrvalosť

                        

Zdroje omega mastných kyselín

Medzi prirodzené zdroje omega-9 patria rastlinné oleje - hlavne olivový a repkový olej. S nedostatkom omega-9 mastných kyselín sa nestretávame často, keďže je bohato obsiahnutá v bežnej strave a zároveň si ju telo dokáže vytvárať samo.

Omega-6 mastné kyseliny sú súčasťou semienok dyne a slnečnice, tiež vo vlašských orechoch a sójových bôboch, v repke, kukurici či arašidoch.

Pokiaľ hovoríme o omega-3 mastných kyselinách nemôžeme vynechať jej členenie na ALA (alfa-linolenová kyselina), DHA (dokosahexaenová kyselina) a EPA (eikosapentaenová kyselina). Dôležité je prijímať kombináciu všetkých troch ALA + DHA + EPA, pričom každá z nich je dostupná v inej potravine.

Kyselinu ALA získame z ľanového oleja, semienok tekvice, vlašských orechov a v malom množstve aj zo sóje, olivového oleja či pšeničných klíčkov.

Zdrojom EPA a DHA je tuk z rybieho mäsa. Z morských rýb najmä tuniak, makrela, sleď, sardinka, losos, ančovičky. Zo sladkovodných to sú úhor, peleď, lipan, pstruh, sumec a kapor. Nahradiť sa dajú aj formou rybieho oleja.

Zvyčajne je nedostatkovým prvkom v organizme práve kombinácia omega-3 mastných kyselín. Kým niekto prijíma v dostatočnom množstve zo stravy ALA, chýbajú mu EPA a DHA, pretože nekonzumuje ryby. V takom prípade odporúčame doplniť omega-3 formou tabliet, alebo v tekutej forme ako rybí olej.

Kedy siahnuť po suplementoch omega mastných kyselín

Podľa odborníkov by sme mali zaradiť ryby do jedálnička 2-krát týždenne, aby sme získali potrebné množstvo omega-3 mastných kyselín a zároveň znížili riziko mozgovo-cievnych porúch až o 6 %.

Špecifická vôňa a chuť rýb, alergie či životný štýl však väčšine ľudí bránia konzumovať ryby v takomto množstve. Slováci vo všeobecnosti konzumujú veľmi málo rýb. Len 18 % Slovákov si dopraje ryby aspoň raz za týždeň, pričom európsky priemer je až 42 %. Rizikovými skupinami sú najmä deti, tehotné a dojčiace ženy, vegáni a seniori, ktorí by mali siahnuť po doplnkoch stravy s obsahom omega mastných kyselín. [1]