Aminokyseliny a 1. časť seriálu: Esenciálne aminokyseliny

Sú základným stavebným prvkom všetkých bielkovín (proteínov) a svalových buniek, sú veľmi potrebné pri regenerácii a raste svalovej hmoty, tým aj vytrvalostisily a ich veľkostisú taktiež stavebným prvkom enzýmov a hormónov. Ich význam pre zdravie je nepostrádateľný, pretože bielkoviny tvoria svaly, bez svalov by človek nemohol existovať. Organizmus ich používa ako sekundárny zdroj energie a aj preto je veľmi dôležité optimalizovať ich príjem. Počas stavu katabolizmu (stav kedy prevyšuje rozklad nad syntézou) sa teda z aminokyselín môžu vytvárať energetické zdroje. Ich primárnou funkciou je však regeneráciaochrana a budovanie svalovej hmoty.  

 

Základné funkcie aminokyselín

Ochrana svalovej hmoty - pomáhajú zachovať svalovú hmotu a chránia ju tak pred katabolizmom napríklad v obdobiach redukčných diét a zhadzovania tuku.


Ochrana svalových vlákien - podobne ako pri ochrane svalovej hmoty, aminokyseliny významne vplývajú na zachovanie svalových vlákien, chránia ich pred poškodením, zúčastňujú sa na tvorbe nových svalových buniek, tzv. hyperplazia. pozn.: rast svalovej hmoty sa deje buď zväčšením jednej svalovej bunky (hypertrofia), alebo zmnožením svalových buniek (hyperplazia). Aminokyseliny hrajú hlavnú rolu pri obidvoch týchto dejoch.


Kinetická - za účasti aj aminokyselín sa vykonávajú kontrakcie - skracovanie svalových vlákien, čím vzniká pohyb.


Hormonálna - niektoré aminokyseliny vplývajú na rôzne žľazy s vnútorným vylučovaním, čím dochádza k regulácii rôznych hormónov, napr.: testosterón, inzulín, rastový hormón, thyroidný hormón, adrenalín a podobne.


Transportná - aminokyseliny sa zúčastňujú na transportných dejoch v krvi pri prenose hemoglobínu. Hemoglobín sa skladá zo štyroch podjednotiek (dve alfa a dve beta). Každá podjednotka obsahuje hem a bielkovinu globín. Táto bielkovina má rôzne varianty a tvorí asi 96% molekuly Hb. Hemoglobín (Hb) je červené krvné farbivo a je najdôležitejšou zložkou erytrocytov (červených krviniek), pričom tvorí asi 35% z nich.


Imunitná - aminokyseliny majú zastúpenie v imunitnom, obrannom systéme organizmu.


Štiepna - aminokyseliny sú dôležitou štrukturálnou a funkčnou súčasťou mnohých enzýmov.

 

Aminokyseliny v organizme

• glukogénne, vzniká z nich glykogen,
• ketogénne, vzniká z nich tuk,
• zmiešané, z nich čiastočne vzniká tuk aj glykogén.

 

Aminokyseliny v doplnkoch výživy

1.1  Esenciálne (nevyhnutné pre organizmus) musia byť dodávané stravou alebo doplnkami, telo si nevie samo syntetizovať (vyrobiť), musí ich získavať z potravy. Pre človeka sú esenciálne BCAA (valín, leucín, izoleucín), fenylalanín, tryptofán, lyzín, metionín, treonín, histidin.


1.2  Neesenciálne (nahraditeľné) si ich vie ľudské telo vytvoriť samo:?arginín, alanín, asparagín, cysteín, cystín, citrulín, dimetylglycín, kyselina asparágová, kyselina glutámová, glycín, prolín, glutamín, serín, kyselina gama-aminobutyrová (GABA), ornitín, selenocysteín, taurín, tyrozín. Nieje potrebné ich pozorne sledovať, no to neznamená, že niesu potrebné.


1.3  Semiesenciálne aminokyseliny: organizmus si ich síce dokáže vyrobiť, avšak nie v takom množstve, aby stačili v intenzívnej proteosyntéze (tvorbe telových bielkovín) v období zrýchleného rastu. Patria sem: arginín, cysteín, glutamín, ornitín, prolín, selenocysteín, serín, tyrozín

 

1. Esenciálne aminokyseliny

 

1.1.     BCAA (leucín, izoleucín, valín)

Práve tieto tri aminokyseliny majú vo výžive športovca osobitný význam, pretože sú metabolizované vo svaloch skôr, než v pečeni. Ich najväčší význam spočíva v ich schopnosti podporovať regeneráciu po náročnom tréningu. Vedecké štúdie poukazujú tiež na fakt, že športovci užívajúci  5- 10g BCAA denne zaznamenali výrazný nárast svalovej hmoty, než tí, ktorí užívali placebo.

 

Najvhodnejšie je užívanie pred a po tréningu. BCAA a ich zloženie by malo byť v nasledovnom pomere valin 50%, leucín 25% a izoleucín 25%. Tento fakt zohľadňujte pri výbere a kúpe vetvených aminokyselín. Kombinácia týchto troch esenciálnych aminokyselín tvorí približne jednu tretinu kostrového svalstva ľudského tela.??


a.)  Leucín je vetvená aminokyselina, ktorú telo nedokáže samo syntetizovať z dostupných zdrojov, preto je potrebné ju dopĺňať z potravy. Podieľa sa na znižovaní zvýšenej hladinu cukru v krvi a pomáha pri produkcii rastového hormónu. Leucín funguje v spojení s ďalšími dvoma BCAA tak, aby ochránili svaly a pôsobili ako „palivo“ pre telo.

 

Tvoria okamžitý zdroj energie, pretože sú využiteľné priamo z krvného obehu, odkiaľ prechádzajú do svalových buniek, ktoré chránia a zväčšujú ich objem. Podporujú hojenie kostí, kože a svalového tkaniva. Sú často odporúčané pacientom, ktorí sa zotavujú po operácii. Leucín je najdôležitejšia aminokyselina z BCAA pre stimuláciu syntézy proteínov.


Užívanie samotného leucínu sa však neodporúča, leucín spôsobuje aminokyselinovú nerovnováhu, a aj keď ďalšie dve BCAA (valín a izoleucín) sú menej dôležité, môže zvýšený príjem leucínu mať negatívne dôsledky. Príliš vysoký príjem leucínu môže prispieť k pelagrii (choroba spôsobená v dôsledku nedostatku niacínu) a môže zvýšiť množstvo amoniaku v tele. Zdroj leucínu v jedle: mäso, orechy, fazuľa, nelúpaná ryža, sójová múka a celozrnné výrobky.??


b.)  Izoleucín stabilizuje a reguluje hladinu cukru v krvi a energetickú hladinu, je potrebný pre tvorbu hemoglobínu. v kombinácii s ďalšími dvoma BCAA zvyšuje energiu, vytrvalosť a pomáha pri hojení a uzdravovaní svalových tkanív.


U ľudí, ktorí trpia rôznymi duševnými a fyzickými poruchami bol zistený nedostatok izoleucínu, čo môže viesť k symptómom podobným hypoglykemiiZdroj izoleucínu v jedle: kura, vajcia, ryba, mäso, raž, mandle, kešu, orechy, cícer, šošovica, sójová bielkovina a väčšina semien.??



c.)  Valín je tretia vetvená aminokyselina. Predstavuje pomoc pri metabolizme svalov, obnove tkanív, pomáha udržiavať správnu rovnováhu dusíka v tele, môže byť svalmi využívaný ako zdroj energie, nápomocný pri liečbe ochorení pečene a žlčníka, pomôcť môže i pri náprave výrazného nedostatku aminokyselín, ktorý môže byť dôsledkom drogovej závislosti.


Príliš vysoké množstvo valínu môže spôsobiť až halucinácie. Nadbytok valínu spôsobuje svrbenie kože a nervové poruchy. Zdroje valínu v jedle: mäso, hríby, burské oriešky, mliečne produkty, obilniny a sójové bielkoviny.BCAA sú veľmi populárnym doplnkom pre ochranu i rast svalovej hmoty a regenerácii organizmu u športovcov.

 

1.2     Fenylalanín a Tyrozín

Fenylalanín je esenciálna aminokyselina, ktorá môže byť premenená na aminokyselinu tyrozín, ktorá sa ľahšie premieňa na dva neurotransmitéry: dopamín a noradrenalín.

Funkcie:

 

• má silný účinok na CNS (centrálna nervovová sústava) ovplyvňuje náladu (užitočný pri depresiách),
• zlepšovač nálady,
• tlmí bolesť, (pri menštruačných kŕčoch, migrénach a iných bolestiach)
• podporuje pamäť a učenie,
• potláča chuť na sladké, (znižuje chuť do jedla)
• používa sa pri protialkoholických liečbach (závislostiach),
• vhodný pre osteoartritídu a reumatidnú artritídu,
• zlepšuje libido.

 


Ovplyvňuje spôsob, akým mozog spracúva bolesť a znižuje ju prostredníctvom tvorby endorfínov. Svoju schopnosť znižovať bolesť časom zvyšuje. Môže byť užitočný pri Parkinsonovej chorobe. Fenylalanín by nemali užívať tehotné ženy a tí ľudia, ktorí trpia na fenylketonúriu. Jeden z dôvodov, prečo ľudia siahajú po čokoláde pri strese je to, že obsahuje fenylalanín.

 

tyrozínom sa môžu vzájomne doplňovať (majú podobné účinky). Tyrozín je lokálny tkanivový hormón a prekurzor niekoľkých neurotransmiterov, vrátane dopamínu, norepinefrínu, adrenalínu. Má vplyv na krvný tlak a kontrakcie hladkého svalstva, je nevyhnutný pri tvorbe adrenalínu, thyroxinu a erytrocytov, pomáha udržať stav bdelosti, uľavuje pri depresii (uvoľňovač nálady) a výrazne potláča chuť k jedlu (odbúrava tuky), môže pomôcť pri Parkinsonovej chorobe, napomáha pri poruchách ako depresia, demencia, Alzheimerová choroba a tiež stres z prostredia, vhodný pri chronickej únave, narkolepsii, podráždenosti, alergiách a bolestiach hlavy, chráni kožu pred UV radiáciou, pretože je kľúčovým komponentom melanínu, užitočný pri alkoholových a drogových závislostiach a pri abstinenčných príznakoch, pomáha s normálnou funkciou nadobličiek, štítnej žľazy a hypofýzy, pomáha s metabolizmom fenylalanínu, môže byť prospešný pri postmenštuačných symptómoch.


Pri jeho nedostatku nastávajú poruchy nadobličiek, znížená činnosť štítnej žľazy, nízky krvný tlak, nízka telesná teplota (studené ruky), syndróm neposednej nohy,  Zdroj v jedle: nacháza sa v mlieku, syroch a cereáliách. Dávkovanie: Denne je potrebných prijať 4,2g. Tyrozín by sa nemal užívať súčasne s MAO (monoamid oxidázy) inhibítormi predpisovanými pri liečbe depresií.

 

1.3     Trypotofán

Tryptofán a jeho premena na serotonín a melatonín úzko súvisí s vitamínom B3 (niacínom) a B6 (pyridoxínom). Vyskytuje sa zo všetkých aminokyselín v tele najmenej, taktiež sa v potrave nachádza v malom množstve. Je dôležitá pre správnu funkciu nervového systému. Serotonín a melatonín sú neurotransmitery, ktoré sú nevyhnutné pre viacero fyziologických procesov (prijímanie potravy, motorické správanie, sexuálne správanie, spánok, agresivita, telesnú teplota, depresívne nálady, psychické a duševné poruchy). 


Pomáha vyvolať prirodzenú potrebu spánku, prehlbuje spánok, znižuje latentnú dobu spánku, tlmí bolesti (aj pri cvičení), zlepšuje sexuálne funkcie, pôsobí proti depresiám, mániám, samovražedným sklonom, úzkosti, nervozite, napätiu a strachu, potláča migrénu, redukuje premenštruačný syndróm, zlepšuje náladu, znižuje hladinu cholesterolu, redukuje vysoký krvný tlak, znižuje niektoré efekty nikotínu, pomáha pri alkoholizme a závislosti na sacharidoch, znižuje chuť na sladké, nepriamo ovplyvňuje vylučovanie HGH, pomáha kontrolovať hyperaktivitu u detí, nedostatok môže viesť ku kŕčom koronárnych artérií,


Dávkovanie: Ľuďom trpiacim nespavosťou sa odporúča 2-4 g 60 minút pred spaním.?U ľudí s nervovými a emocionálnymi ťažkosťami je dávkovanie individuálne a diskutabilné. Poväčšine sa však odporúčajú dávky od 1 do 3 g denne.

 

1.4     Lyzín

Lyzín sa považuje za najnepostrádanejšiu aminokyselinu, pretože sa nachádza len vo veľmi malom množstve v obilninách a zrnkách. Nedostatok lyzínu obmedzuje našu schopnosť zužitkovať ostatné aminokyseliny.


Funkcie:

• je nevyhnutným stavebným prvkom pre všetky bielkoviny v tele,
•  hrá hlavnú úlohu pri vstrebávaní vápnika,
•  asistuje pri budovaní svalovej hmoty, kolagénu a regenerácii tkanív (po popáleninách),
•  tiež pri zotavovaní sa po chirurgických zákrokoch, alebo zraneniach,
•  potrebný pri produkcii telesných hormónov, enzýmov a protilátok,
•  napomáha udržovaniu hladiny dusíka,
•  potláča herpes (funguje najlepšie, keď sa súčasne zníži príjem arginínu),
•  znižuje vysoké úrovne trigliceridov v krvnom sére,
• predchádza vzniku problémov s plodnosťou,
•  zlepšuje koncentráciu,
•  zabezpečuje správny rast a vývin u detí,
•  používa sa pri produkcii protilátok, hormónov a enzýmov.


Davkovanie: Dospelý človek potrebuje asi 14 mg na kilogram telesnej váhy denne (t. j. asi 1 – 1,5 g denne). Deti potrebujú asi 44 mg na kilogram telesnej váhy denne. Zdroje: Zvlášť veľké množstvo lyzínu obsahuje parmezán, ryby, bravčové a hovädzie mäso, sójové bôby, pšeničné otruby, šošovica, fazuľa a arašidy. Lyzín citlivo reaguje na teplo za sucha, napr. na praženie. Znaky nedostatku lyzínu: Anémia, začervenanie očí, enzymatické poruchy, strata vlasov, nedostatok koncentrácie, podráždenosť, nedostatok energie, nechutenstvo, poruchy pohlavných orgánov, spomalený rast, strata váhy. Deti by nemali užívať doplnky s čistým lyzínom.

 

1.5     Metionín

• zúčastňuje sa na rozklade tukov a bráni ich ukladaniu v obličkách, pečeni a cievach,
•  podporuje funkcie tráviacej sústavy,
•  detoxikuje od škodlivých látok a ťažkých kovov (napr. olovo),
•  bráni lámavosti vlasov a podporuje ich tvorbu,
•  je zdrojom síry, preto zabraňuje problémom s pokožkou a jej derivátmi.

 

Tým, že zvyšuje produkciu lecitínu v pečeni, pomáha znižovať hladinu cholesterolu. Reguluje tvorbu amoniaku, zabraňuje dráždeniu močového mechúra tým, že znižuje množstvo amoniaku v moči. Je prirodzená chelatačná látka pre ťažké kovy. Zdroje: Nedostatok metionínu je najmä v strukovinách vrátane sóje, naopak bohato sa nachádza v slnečnicových jadrách. Nacháza sa v mliečnych výrobkoch, mäse a strukovinách. Dávkovanie: Je potrebných denne 3,8g. Je užívaný pri liečbe pacientov s HIV a AIDS.


Môže zlepšovať pamäť v prípadoch degenerácie nervového systému, môže pomôcť pri Parkinsonovej chorobe, používa sa pri liečbe pankreatídy, nápomocný v podpore pečene, ochraňuje pred rádioaktivitou, vhodný pre ľudí s osteoporózou, napomáha pri alergiách na chemikálie, reumatickej horúčke a tehotenskou toxémiou, vhodný pre ľudí s Gilbertovým syndrómom (ochorenie pečene), nevyhnutný pre tvorbu nukleových kyselín a kolagénu, podporuje vyplavovanie estrogénu, využíva sa pri schizofrénii (znižuje histamín v tele), môže predchádzať vzniku niektorých druhov rakovín.


Nízky príjem počas tehotenstva môže viesť k rozvoju defektov neutrálnej trubice u plodu. Príliš vysoké hladiny môžu viesť k rozvoju srdcových chorôb, no zároveň vysoké hladiny chránia pred upchávaním artérii odstraňovaním povlaku. Nesmierne silný antioxidant neutralizujúci voľné radikály. Potrebný pre tvorbu taurínu a cysteínu. Prítomný pri tvorbe cholínu, ktorý je využívaný mozgom a ktorý tiež zvyšuje tekutosť žlče.


1.6     Treonín

• pomáha udržiavať rovnováhu bielkovín organizme,
•  je dôležitá pre tvorbu kolagénu, ale aj elastínu a na tvorbu spojivového tkaniva,
•  treonín je lipotropná aminokyselina (viaže sa na tuky a rozpúšťa ich),
•  pomáha predchádzať hromadeniu tukov v pečeni, tak ju ochraňuje a podporuje jej regeneráciu,
•  posilňuje imunitný systém prostredníctvom produkcie protilátok.

 

Treonín je súčasťou rastlinných aj živočíšnych bielkovín – vyskytuje sa v mäse, vajciach, mliečnych výrobkoch, strukovinách, orechoch a semenách

 

1.7     Histidín

Je jedna z najbežnejších prírodných aminokyselín prítomných v proteínoch. V zmysle výživy je u človeka považovaný histidín za esenciálnu aminokyselinu, ale väčšinou len u detí. Je článkom v metabolizme purínových báz a nukleónových kyselín. Je prekurzorom histamínu.


Povzbudzuje vylučovanie žalúdočných štiav a má upokojujúci vplyv na nervový systém, podporuje funkciu T-leukocitov pri HIV, AIDS a autoimunitných ochoreniach, používa sa pre rast a regeneráciu tkanív, dôležitý pre údržbu myleínových obalov chrániacich nervové vlákna, vhodný na každé ochorenie, ktoré zahŕňa triašku, napomáha pri necitlivosti nervov, podporuje libido, pomáha pri nedostatočnom trávení v dôsledku nízkych hladín žalúdočných kyselín, nevyhnutný pre tvorbu červených i bielych krviniek, chráni organizmus pred ožiarením, napomáha odstraňovaniu ťažkých kovov z organizmu.


Zdroj: Nachádza sa v strukovinách, sóje, mäse a tvarohu. Je potrebných denne 2g. Vhodný pri liečbe reumatídnej artritídy. Ľudia s bipolárnou poruchou by nemali užívať extra doplnky s histidínom. Jeho veľké množstvo môže spôsobovať psychické potiaže ako podráždenosť, stres a schizofréniu.